Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri nákupe potravín sa takmer každý Slovák pozerá najmä na cenu.
Autor TASR
Bratislava 19. júla (TASR) – Slováci nešetria len na dovolenkách, ale podľa ceny sa rozhodujú aj pri nákupe potravín v obchodoch. Podľa najnovšej analýzy Poštovej banky Slováci totiž na nákup potravín vynakladajú až štvrtinu z ich mesačných spotrebných výdavkov. Z finančných dôvodov tak napríklad mäso chýba na tanieri až štvrtine slovenských domácností.
"Takmer polovicu z našich spotrebných výdavkov nám mesačne ukroja nevyhnutné účty za bývanie a potraviny. Pre tretinu slovenských domácností je tak luxusom napríklad i výmena starých šiat za nové," hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podľa jej slov šetrenie slovenských domácností súvisí najmä s výškou ich príjmov, cenovou hladinou a vývojom nezamestnanosti v krajine. Míňanie domácností v obchodoch tak najčastejšie ovplyvňuje celková životná úroveň Slovákov.
Pri nákupe potravín sa takmer každý Slovák pozerá najmä na cenu. Mäso alebo rybu si tak každý druhý deň nemôže dovoliť kúpiť až 26 % slovenských domácností. Vyplýva to z výsledkov prieskumu European Quality of Life Survey. Podľa neho je v porovnaní s priemerom Európskej únie na Slovensku podiel takýchto domácností výrazne vyšší, keďže v Európskej únii si mäsité jedlo pravidelne nemôže dopriať len desatina európskych domácností. Spomedzi krajín V4 je najvyšší podiel domácností, ktorým mäso na tanieri z finančných dôvodov chýba, v Maďarsku. V Poľsku je takýchto domácností pätina a v Česku iba šestina.
Niektorí Slováci si taktiež nemôžu dovoliť pozvať k sebe priateľov na pohár vína, či na večeru. "Aspoň raz do mesiaca si to nemôže dovoliť rovných 30 % slovenských domácností. V Európskej únii ako celku nájdeme takýchto domácností dvakrát menej," dopĺňa Sadovská. Pohostiť známych u seba doma jedlom alebo pitím aspoň raz do mesiaca si však nemôže dovoliť ani 19 % českých, 24 % poľských či 39 % maďarských domácností.
Slovenské domácnosti majú taktiež problém nájsť financie v rodinnom rozpočte na výmenu opotrebovaného nábytku. Hoci ceny nábytku či iného vybavenia domácnosti na Slovensku v posledných mesiacoch rastú omnoho pomalšie než ceny iných tovarov a služieb, stále ide o nemalé čiastky a pre Slovákov predstavujú pomerne veľkú investíciu. Nahradiť opotrebovaný nábytok si nemôže dovoliť až 56 % slovenských domácností. V únii si výmenu starého zariadenia nemôže dovoliť viac ako tretina domácností, v susednom Česku je to problém pre 46 % domácností, v Poľsku pre 59 % a v Maďarsku na výmenu nábytku nemôže pomyslieť až 7 z 10 rodín.
Okrem nábytku si približne 32 % slovenských domácnosti nemôže dopriať kúpiť ani nové oblečenie. Každá deviata slovenská rodina má zase problém v zime si zabezpečiť v príbytku dostatočnú teplotu. "Najväčšie vrásky na čele majú pre náklady na teplo domácnosti v Poľsku a Maďarsku. V Česku je zabezpečenie dostatočnej teploty finančne neúnosné len pre jednu domácnosť z dvadsiatich, v únii pre jednu z ôsmich," dodáva Sadovská.
"Takmer polovicu z našich spotrebných výdavkov nám mesačne ukroja nevyhnutné účty za bývanie a potraviny. Pre tretinu slovenských domácností je tak luxusom napríklad i výmena starých šiat za nové," hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podľa jej slov šetrenie slovenských domácností súvisí najmä s výškou ich príjmov, cenovou hladinou a vývojom nezamestnanosti v krajine. Míňanie domácností v obchodoch tak najčastejšie ovplyvňuje celková životná úroveň Slovákov.
Pri nákupe potravín sa takmer každý Slovák pozerá najmä na cenu. Mäso alebo rybu si tak každý druhý deň nemôže dovoliť kúpiť až 26 % slovenských domácností. Vyplýva to z výsledkov prieskumu European Quality of Life Survey. Podľa neho je v porovnaní s priemerom Európskej únie na Slovensku podiel takýchto domácností výrazne vyšší, keďže v Európskej únii si mäsité jedlo pravidelne nemôže dopriať len desatina európskych domácností. Spomedzi krajín V4 je najvyšší podiel domácností, ktorým mäso na tanieri z finančných dôvodov chýba, v Maďarsku. V Poľsku je takýchto domácností pätina a v Česku iba šestina.
Niektorí Slováci si taktiež nemôžu dovoliť pozvať k sebe priateľov na pohár vína, či na večeru. "Aspoň raz do mesiaca si to nemôže dovoliť rovných 30 % slovenských domácností. V Európskej únii ako celku nájdeme takýchto domácností dvakrát menej," dopĺňa Sadovská. Pohostiť známych u seba doma jedlom alebo pitím aspoň raz do mesiaca si však nemôže dovoliť ani 19 % českých, 24 % poľských či 39 % maďarských domácností.
Slovenské domácnosti majú taktiež problém nájsť financie v rodinnom rozpočte na výmenu opotrebovaného nábytku. Hoci ceny nábytku či iného vybavenia domácnosti na Slovensku v posledných mesiacoch rastú omnoho pomalšie než ceny iných tovarov a služieb, stále ide o nemalé čiastky a pre Slovákov predstavujú pomerne veľkú investíciu. Nahradiť opotrebovaný nábytok si nemôže dovoliť až 56 % slovenských domácností. V únii si výmenu starého zariadenia nemôže dovoliť viac ako tretina domácností, v susednom Česku je to problém pre 46 % domácností, v Poľsku pre 59 % a v Maďarsku na výmenu nábytku nemôže pomyslieť až 7 z 10 rodín.
Okrem nábytku si približne 32 % slovenských domácnosti nemôže dopriať kúpiť ani nové oblečenie. Každá deviata slovenská rodina má zase problém v zime si zabezpečiť v príbytku dostatočnú teplotu. "Najväčšie vrásky na čele majú pre náklady na teplo domácnosti v Poľsku a Maďarsku. V Česku je zabezpečenie dostatočnej teploty finančne neúnosné len pre jednu domácnosť z dvadsiatich, v únii pre jednu z ôsmich," dodáva Sadovská.
