Nízke zárobky majú pritom častejšie ženy ako muži.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) - Každý piaty Slovák zamestnaný na plný pracovný úväzok zarobil vlani menej ako 500 eur v hrubom. Priemerná mzda na Slovensku pritom v roku 2013 predstavovala 824 eur. Informujú o tom vo svojej najnovšej analýze analytici Poštovej banky na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Nízke zárobky majú pritom častejšie ženy ako muži. "Hrubá mzda nižšia ako 500 eur svietila vlani mesačne na výplatných páskach 24 % zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého šiesteho zamestnanca," priblížila analytička banky Dana Vrabcová.
Rozdiely v platoch sú pritom zjavné aj v závislosti od veku. "Nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu," upozornila Vrabcová. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 eur v hrubom vyjadrení našla viac než polovica zamestnancov. Oveľa lepšie však na tom neboli ani ľudia vo veku 20 až 24 rokov, spomedzi ktorých s takouto nízkou mzdou stretol vlani každý tretí zamestnanec. "Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 eur v hrubom bol v kategórii tridsiatnikov," doplnila analytička.
Menej zarábali v roku 2013 aj ľudia s nižším vzdelaním. Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov bol v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. "So zvyšujúcou sa rovinou vzdelania podiel málo zarábajúcich ľudí klesal," uviedla analytička.
Najhoršie obstáli ľudia, ktorí pracujú v ubytovacích a stravovacích zariadeniach
Z pohľadu sektorov najčastejšie mali výplatu do 500 eur v hrubom pracovníci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach. Takýto nízky zárobok mala viac než polovica zamestnancov. Ako však doplnila Vrabcová, práve títo ľudia si môžu privyrobiť formou "tringeltov" či obslužného. "Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve zarábali do 500 eur len menej ako 3 % zamestnancov a úplnou raritou boli takto nízke platy medzi dodávateľmi energií, kde si vlani menej ako 500 eur v hrubom mesačne našiel na výplatnej páske len jeden zo sto zamestnancov," doplnila Vrabcová.
V rámci krajov najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 eur bol v Prešovskom kraji, kde takúto nízku výplatu dostávalo viac ako 30 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. V ostatných regiónoch, s výnimkou bratislavského, sa podiel zamestnancov s nižšou mzdou ako 500 eur pohyboval na úrovni okolo 20 %. Ako však spresnila Vrabcová, ani život a práca v Bratislave a okolí nie sú zárukou vysokých zárobkov. "Vlani v tomto regióne svietilo na výplatnej páske menej než 500 eur v prípade až takmer 14 % ľudí zamestnaných na plný pracovný čas," dodala analytička.
Nízke zárobky majú pritom častejšie ženy ako muži. "Hrubá mzda nižšia ako 500 eur svietila vlani mesačne na výplatných páskach 24 % zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého šiesteho zamestnanca," priblížila analytička banky Dana Vrabcová.
Rozdiely v platoch sú pritom zjavné aj v závislosti od veku. "Nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu," upozornila Vrabcová. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 eur v hrubom vyjadrení našla viac než polovica zamestnancov. Oveľa lepšie však na tom neboli ani ľudia vo veku 20 až 24 rokov, spomedzi ktorých s takouto nízkou mzdou stretol vlani každý tretí zamestnanec. "Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 eur v hrubom bol v kategórii tridsiatnikov," doplnila analytička.
Menej zarábali v roku 2013 aj ľudia s nižším vzdelaním. Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov bol v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. "So zvyšujúcou sa rovinou vzdelania podiel málo zarábajúcich ľudí klesal," uviedla analytička.
Najhoršie obstáli ľudia, ktorí pracujú v ubytovacích a stravovacích zariadeniach
Z pohľadu sektorov najčastejšie mali výplatu do 500 eur v hrubom pracovníci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach. Takýto nízky zárobok mala viac než polovica zamestnancov. Ako však doplnila Vrabcová, práve títo ľudia si môžu privyrobiť formou "tringeltov" či obslužného. "Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve zarábali do 500 eur len menej ako 3 % zamestnancov a úplnou raritou boli takto nízke platy medzi dodávateľmi energií, kde si vlani menej ako 500 eur v hrubom mesačne našiel na výplatnej páske len jeden zo sto zamestnancov," doplnila Vrabcová.
V rámci krajov najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 eur bol v Prešovskom kraji, kde takúto nízku výplatu dostávalo viac ako 30 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. V ostatných regiónoch, s výnimkou bratislavského, sa podiel zamestnancov s nižšou mzdou ako 500 eur pohyboval na úrovni okolo 20 %. Ako však spresnila Vrabcová, ani život a práca v Bratislave a okolí nie sú zárukou vysokých zárobkov. "Vlani v tomto regióne svietilo na výplatnej páske menej než 500 eur v prípade až takmer 14 % ľudí zamestnaných na plný pracovný čas," dodala analytička.