Bratislava/Brusel 31. októbra (TASR) - Sporiteľníctvo má na Slovensku podobne ako v ďalších krajinách sveta dlhoročnú tradíciu.

Význam sporenia zdôrazňujú bankové domy aj sporiteľne a je mu venovaný 31. október ako Svetový deň sporenia.

Na Slovensku tradične venuje Svetovému dňu sporenia pozornosť Slovenská sporiteľňa, a. s. (SLSP). V rámci tohto dňa niekoľko rokov pripravovala stretnutia predstaviteľov banky s jej klientmi. V septembri 2014 pre SLSP realizovala spoločnosť IMAS International prieskum o sporení a finančnom správaní Slovákov.

Podľa prieskumu priemerný Slovák mesačne usporí 96 eur, čo je o 6 eur viac ako v minulom roku. Takmer každý Slovák sporí najmä preto, aby si vytvoril dostatočnú rezervu pre prípad núdze. V prieskume sa takto vyslovilo 95 percent opýtaných. Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze na sporiaci účet, naopak, rizikovejším investíciám nedôverujú. Výsledky prieskumu poukazujú na vývoj rovnakého prieskumu z rokov 2011 a 2013.

Svetový deň sporenia vzišiel z iniciatívy delegátov prvého Medzinárodného kongresu sporiteľní, ktorý sa konal 27. októbra 1924 v Miláne. Zorganizovala ho Sporiteľňa provincie Lombardsko. Účastníci kongresu v jednom zo záverov nastolili požiadavku na založenie stáleho Medzinárodného inštitútu sporiteľní, uvádza sa na internetovej stránke Svetového inštitútu sporiteľní (World Savings Banks Institute, WSBI).

Vnútorné pravidlá Medzinárodného inštitútu sporiteľní boli schválené neskôr, 28. júna 1925 v Miláne. Až do konca druhej svetovej vojny mal Medzinárodný inštitút sporiteľní sídlo v tomto meste.

Keďže Miláno bolo pred koncom vojny vystavené ťažkému bombardovaniu, sídlo v roku 1948 premiestnili do holandského Amsterdamu. S novou štruktúrou, zahŕňajúcou výbory a pracovné skupiny, bol Medzinárodný inštitút sporiteľní lepšie pripravený na uskutočňovanie svojich funkcií medzinárodného charakteru.

V roku 1969 sídlo inštitútu znova premiestnili, a to do Ženevy, kde zostalo až do roku 1994, kedy Medzinárodný inštitút sporiteľní rozpustili. Ale už 9. júna toho istého roku v Bruseli vznikol nový Svetový inštitút sporiteľní (WSBI).

Medzi významné aktivity WSBI patrí organizovanie svetových kongresov, na ktorých sa rokuje o globálnych trendoch vo svete financií, a to z pohľadu sporiteľní aj ich zákazníkov.

WSBI združuje 109 bankových domov v 92 krajinách. Je registrovaný v Belgicku a riadia ho valné zhromaždenie a rada riaditeľov. Slovensko v WSBI zastupuje Slovenská sporiteľňa, a.s.

Európske združenie sporiteľní bolo založené v roku 1963 ako "skupina sporiteľní Európskeho hospodárskeho spoločenstva". Združenie v roku 1988 zmenilo názov na Európsku skupinu sporiteľní (ESBG). V súčasnosti skupina zastupuje záujmy bánk a finančných ústavov v 26 členov v 21 európskych štátoch. Poslaním ESBG je byť európskym hlasom v oblasti sporiteľníctva, podporovať sporenie aj na stretnutiach s predstaviteľmi ustanovizní Európskej únie. Členom ESBG je aj SLSP.


Slováci majú v bankách uložených 26,3 miliardy eur

Na jedného Slováka pripadá v priemere 4850 eur. Na konci septembra tak bolo v bankách usporených o 3,7 % viac ako pred rokom.

Podľa Európskej centrálnej banky ešte stále patria Slováci medzi najväčších sporiteľov v EÚ. Kým v SR je na 100 nasporených eur požičaných necelých 80 eur, v Európe je trend skôr opačný. Nižší pomer úverov a vkladov dosahuje už len desiatka krajín únie. Rekordérmi sú Belgičania, ktorí majú na 100 eur vkladu len 42 eur úveru. Na druhej strane, Švédi majú z bánk až dvakrát viac peňazí požičaných, než v nich uložených. V prepočte na hlavu majú najvyššie úspory Luxemburčania, a to až 86.000 eur. Naopak, najmenej si bokom dokážu odložiť Rumuni. Tí majú v priemere ušetrených len 1400 eur na hlavu.

Medzi Slovákmi sa už dlhodobo najväčšej obľube v oblasti vkladových produktov tešia terminované účty, hoci medziročný objem vkladov na nich klesol o 5,6 %, čo je o 752 miliónov eur menej. Napriek tomu, že si dokážu peniaze odkladať, nezhodnocujú ich efektívne. Až viac ako tretina (34,2 %) všetkých úspor je odložená na osobných účtoch, kde sa zhodnocujú len minimálne, alebo vôbec.