Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z analýzy tiež vyplýva, že priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na väčšinu základných potravín odpracovať kratší čas ako pred 26 rokmi.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) – Príjmy na Slovensku za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než osemnásobne, rovnako sa však v tomto období zvýšili aj ceny. V roku 2014 boli reálne zárobky Slovákov približne o 13 % vyššie ako v roku 1989. Vo svojej najnovšej analýze na to poukázala Poštová banka, podľa ktorej si tak priemerne zarábajúci Slovák dnes môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi.
Banka vyčíslila, že priemerná nominálna mzda sa zvýšila z 3142 Kčs v roku 1989 na minuloročných 858 eur. Po prepočte tak Slováci v revolučnom roku v priemere zarábali 104 eur mesačne. „Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než osemnásobne. Nie je to ale celkom tak. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili sedem- až osemnásobne,“ upozornila analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Prvýkrát sa Slovákom podľa nej podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé 3 %. Vlani boli reálne zárobky približne o 13 % vyššie ako v revolučnom roku. „Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou,“ zhodnotila analytička.
Pripomenula však, že v minulom roku si na priemernú mzdu nesiahlo 57 % ľudí zamestnaných na plný úväzok a 18 % malo dokonca hrubú mzdu nižšiu ako 500 eur. Navyše, kým v roku 1989 nezamestnanosť takmer neexistovala, v súčasnosti je bez práce viac než 11 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. „Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch také výrazné,“ konštatovala Glasová.
Z analýzy vyplýva, že priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na väčšinu základných potravín odpracovať kratší čas ako pred 26 rokmi, a to napríklad na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína. Bežný nákup základných potravín, za ktorý Slováci v roku 1989 zaplatili 67 Kčs a odpracovať naň museli 216 minút, dnes vyjde 13,5 eura a človek s priemerným zárobkom musí preň stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu menej.
Oveľa lacnejšie podľa analytičky v súčasnosti vychádza najmä elektronika, domáce spotrebiče či automobily. Napríklad na farebný televízor museli Slováci v roku 1989 stráviť v práci 83 dní, teda 12-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor. Na kúpu chladničky bolo potrebné v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes na to stačí osem dní. Pre kúpu nového auta museli byť ľudia v práci 27 mesiacov, teraz je to len 12 mesiacov.
Naopak, na kúpu chleba či polotučného mlieka musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako v roku 1989. Na jeden štvorcový meter bytu vtedy musel stráviť v práci približne štyri dni, dnes je to až 29 pracovných dní. Do roku 1989 sa totiž byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo, alebo stáli od 20.000 do 40.000 Kčs.
„Priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby. Neplatí to však pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie. Čo sa za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb,“ uzavrela Glasová.
Banka vyčíslila, že priemerná nominálna mzda sa zvýšila z 3142 Kčs v roku 1989 na minuloročných 858 eur. Po prepočte tak Slováci v revolučnom roku v priemere zarábali 104 eur mesačne. „Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než osemnásobne. Nie je to ale celkom tak. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili sedem- až osemnásobne,“ upozornila analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Prvýkrát sa Slovákom podľa nej podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé 3 %. Vlani boli reálne zárobky približne o 13 % vyššie ako v revolučnom roku. „Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou,“ zhodnotila analytička.
Pripomenula však, že v minulom roku si na priemernú mzdu nesiahlo 57 % ľudí zamestnaných na plný úväzok a 18 % malo dokonca hrubú mzdu nižšiu ako 500 eur. Navyše, kým v roku 1989 nezamestnanosť takmer neexistovala, v súčasnosti je bez práce viac než 11 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. „Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch také výrazné,“ konštatovala Glasová.
Z analýzy vyplýva, že priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na väčšinu základných potravín odpracovať kratší čas ako pred 26 rokmi, a to napríklad na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína. Bežný nákup základných potravín, za ktorý Slováci v roku 1989 zaplatili 67 Kčs a odpracovať naň museli 216 minút, dnes vyjde 13,5 eura a človek s priemerným zárobkom musí preň stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu menej.
Oveľa lacnejšie podľa analytičky v súčasnosti vychádza najmä elektronika, domáce spotrebiče či automobily. Napríklad na farebný televízor museli Slováci v roku 1989 stráviť v práci 83 dní, teda 12-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor. Na kúpu chladničky bolo potrebné v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes na to stačí osem dní. Pre kúpu nového auta museli byť ľudia v práci 27 mesiacov, teraz je to len 12 mesiacov.
Naopak, na kúpu chleba či polotučného mlieka musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako v roku 1989. Na jeden štvorcový meter bytu vtedy musel stráviť v práci približne štyri dni, dnes je to až 29 pracovných dní. Do roku 1989 sa totiž byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo, alebo stáli od 20.000 do 40.000 Kčs.
„Priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby. Neplatí to však pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie. Čo sa za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb,“ uzavrela Glasová.
