Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlhodobo najobľúbenejším sporiacim produktom Slovákov sú sporiace účty, obľubuje ich viac ako polovica opýtaných.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Priemerný Slovák mesačne sporí 96 eur, čo je o 6 eur viac ako vlani. Viac si v regióne dokážu odložiť len Rakúšania, a to 188 eur.
Ukázal to prieskum, ktorý pre Slovenskú sporiteľňu zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra prostredníctvom telefonických rozhovorov na celkovej vzorke 501 respondentov vo veku nad 15 rokov.
Prieskum ukázal, že medzi Slovákmi vidno veľké rozdiely. Každý štvrtý si totiž nedokáže odložiť viac ako 20 eur, ale na druhej strane 28 % respondentov sporí viac ako 100 eur mesačne. Práve tí zvyšujú priemer. Pred ostatnými krajinami strednej a východnej Európy má Slovensko výrazný náskok. Tretí v poradí, Česi, si totiž ušetria mesačne v prepočte len 75 eur.
„Príjem slovenských domácností je vyšší a môže za to lepší vývoj trhu práce v tomto roku. Znížila sa miera nezamestnanosti, takže viac ľudí dostáva mzdu. Zároveň sa v prvom polroku tohto roka zvýšili mzdy, medziročne približne o 4,5 %. V predošlých rokoch bol nominálny rast miezd asi o polovicu pomalší. Časť z týchto dodatočných príjmov ľudia minuli, po dlhšom čase tak spotreba opäť stúpa. Zároveň si však ľudia dokážu aj viac usporiť,“ komentuje výsledky prieskumu Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Výrazný je aj odstup ďalších susedov. Nad hranicu 50 eur mesačne sa totiž dostali len Chorváti, kým Maďari, Rumuni a Srbi zaostávajú. „Do úvahy treba brať aj rozdiely v priemerných platoch v jednotlivých krajinách. Tie sú napríklad v Rakúsku viac ako šesťnásobné v porovnaní s Rumunskom,“ dodáva Muchová.
Takmer každý Slovák sporí najmä preto, aby si vytvoril dostatočnú rezervu pre prípad núdze. V prieskume sa takto vyjadrilo až 95 % opýtaných. Polovica respondentov si šetrí na penziu, či skorší odchod do dôchodku, alebo na zdravotnú starostlivosť. Dve tretiny Slovákov si odkladajú peniaze na budúce nákupy či na rekonštrukciu svojho bývania. Na dovolenku si pravidelne sporí len 29 % opýtaných.
Dlhodobo najobľúbenejším sporiacim produktom Slovákov sú sporiace účty, obľubuje ich viac ako polovica opýtaných. Takmer každý druhý respondent sporí prostredníctvom životného a kapitálového poistenia (49 %). „Pod matrac“ či v domácom trezore sporí 35 percent Slovákov. Oproti minulému roku ich počet mierne narástol, konkrétne o 2 %. Doma sporí už dlhodobo približne tretina opýtaných. Novým trendom je investovanie peňazí do nehnuteľností (17 %) či do zlata a iných drahých kovov (8 %).
Slováci majú radi najmä tradičné produkty. Vyplýva to aj z dôvodov, podľa ktorých si vyberajú produkty. Najdôležitejšia je totiž okamžitá dostupnosť k peniazom (55 % ako prvé kritérium). Až potom nasleduje nízke riziko, zrozumiteľnosť produktu či vyššia výnosnosť.
S tradičným prístupom súvisí aj vzťah Slovákov k investíciám do dlhopisov, akcií či do fondov. Ten je zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma len pätina. Slováci si takéto produkty nevyberajú najmä pre to, že im neveria (25 %), majú s nimi zlú skúsenosť (22 %), či im vôbec nerozumejú (18 %).
Ukázal to prieskum, ktorý pre Slovenskú sporiteľňu zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra prostredníctvom telefonických rozhovorov na celkovej vzorke 501 respondentov vo veku nad 15 rokov.
Prieskum ukázal, že medzi Slovákmi vidno veľké rozdiely. Každý štvrtý si totiž nedokáže odložiť viac ako 20 eur, ale na druhej strane 28 % respondentov sporí viac ako 100 eur mesačne. Práve tí zvyšujú priemer. Pred ostatnými krajinami strednej a východnej Európy má Slovensko výrazný náskok. Tretí v poradí, Česi, si totiž ušetria mesačne v prepočte len 75 eur.
„Príjem slovenských domácností je vyšší a môže za to lepší vývoj trhu práce v tomto roku. Znížila sa miera nezamestnanosti, takže viac ľudí dostáva mzdu. Zároveň sa v prvom polroku tohto roka zvýšili mzdy, medziročne približne o 4,5 %. V predošlých rokoch bol nominálny rast miezd asi o polovicu pomalší. Časť z týchto dodatočných príjmov ľudia minuli, po dlhšom čase tak spotreba opäť stúpa. Zároveň si však ľudia dokážu aj viac usporiť,“ komentuje výsledky prieskumu Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Výrazný je aj odstup ďalších susedov. Nad hranicu 50 eur mesačne sa totiž dostali len Chorváti, kým Maďari, Rumuni a Srbi zaostávajú. „Do úvahy treba brať aj rozdiely v priemerných platoch v jednotlivých krajinách. Tie sú napríklad v Rakúsku viac ako šesťnásobné v porovnaní s Rumunskom,“ dodáva Muchová.
Takmer každý Slovák sporí najmä preto, aby si vytvoril dostatočnú rezervu pre prípad núdze. V prieskume sa takto vyjadrilo až 95 % opýtaných. Polovica respondentov si šetrí na penziu, či skorší odchod do dôchodku, alebo na zdravotnú starostlivosť. Dve tretiny Slovákov si odkladajú peniaze na budúce nákupy či na rekonštrukciu svojho bývania. Na dovolenku si pravidelne sporí len 29 % opýtaných.
Dlhodobo najobľúbenejším sporiacim produktom Slovákov sú sporiace účty, obľubuje ich viac ako polovica opýtaných. Takmer každý druhý respondent sporí prostredníctvom životného a kapitálového poistenia (49 %). „Pod matrac“ či v domácom trezore sporí 35 percent Slovákov. Oproti minulému roku ich počet mierne narástol, konkrétne o 2 %. Doma sporí už dlhodobo približne tretina opýtaných. Novým trendom je investovanie peňazí do nehnuteľností (17 %) či do zlata a iných drahých kovov (8 %).
Slováci majú radi najmä tradičné produkty. Vyplýva to aj z dôvodov, podľa ktorých si vyberajú produkty. Najdôležitejšia je totiž okamžitá dostupnosť k peniazom (55 % ako prvé kritérium). Až potom nasleduje nízke riziko, zrozumiteľnosť produktu či vyššia výnosnosť.
S tradičným prístupom súvisí aj vzťah Slovákov k investíciám do dlhopisov, akcií či do fondov. Ten je zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma len pätina. Slováci si takéto produkty nevyberajú najmä pre to, že im neveria (25 %), majú s nimi zlú skúsenosť (22 %), či im vôbec nerozumejú (18 %).
