Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 % viac peňazí ako v súčasnosti, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Ľudia na Slovensku si čoraz menej odkladajú peniaze doma a viac dôverujú bankám. Kým vlani si peniaze doma odkladala tretina Slovákov, teraz je to 24 % opýtaných. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne.
V roku 2015 vzrástol záujem o sporiace účty a momentálne ich využíva 56 % Slovákov, čo je značne viac ako v predchádzajúcich štyroch rokoch. Rovnako je možné sledovať výrazný nárast investovania peňazí do nehnuteľností a do fondov. Až 83 % opýtaných si myslí, že má svoje mesačné výdavky pod kontrolou, na druhej strane tretina z nich odpovedala, že často minie viac peňazí mesačne ako plánovala.
"Tempo rastu slovenskej ekonomiky oproti vlaňajšku zrýchlilo a oživenie trhu práce pokračuje. Miera nezamestnanosti klesá, k čomu prispieva dynamická tvorba nových pracovných miest, a zároveň reálne mzdy rastú tempom 2,5 %, čo pomáha zvyšovať disponibilné príjmy domácností. Tie môžu byť použité na spotrebu, ale aj na sporenie," priblížila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Slovák si v roku 2015 odložil mesačne priemerne 94 eur, čo je o dve eurá menej ako vlani. Stále je to však viac ako vo väčšine okolitých krajín, lepší sú len Rakúšania. Menej ako vlani sporia okrem Slovákov aj Maďari, polepšili si Rakúšania, Česi aj Rumuni. Spokojnosť Slovákov s nasporenou sumou oproti minulému roku stúpla, spokojnejší sú muži ako ženy. To spôsobuje fakt, že muži sú schopní odložiť každý mesiac približne o 23 eur viac. O niečo viac si dokážu dať bokom mladí ľudia od 15 do 29 rokov (100 eur), menej ľudia nad 50 rokov (92 eur). Približne 7 % Slovákov si nedokáže mesačne odložiť ani euro.
Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 % viac peňazí ako v súčasnosti, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula. Najviac ľudí, ktorí by si chceli nadbytočné peniaze odložiť, je vo veku od 15 do 29 rokov. Polovica populácie sa vyjadrila, že ak by mala mesačne k dispozícii o 10 % menej peňazí ako momentálne, míňala by menej a odložila bokom rovnakú sumu ako teraz.
Aj keď stále platí, že Slováci sú dlhodobo verní menej rizikovým produktom, čoraz viac z nich investuje svoje peniaze s očakávaním vyššieho výnosu. Najodvážnejší sú mladí ľudia do 29 rokov (22 %), naopak najkonzervatívnejší sú ľudia nad 50 rokov (92 %). Všeobecne je vzťah Slovákov k investíciám do cenných papierov, dlhopisov a fondov zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma takmer štvrtina opýtaných.
Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International počas augusta 2015 prostredníctvom telefonických rozhovorov na celkovej vzorke 514 respondentov vo veku nad 15 rokov.
Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 % viac peňazí ako v súčasnosti, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula.
V roku 2015 vzrástol záujem o sporiace účty a momentálne ich využíva 56 % Slovákov, čo je značne viac ako v predchádzajúcich štyroch rokoch. Rovnako je možné sledovať výrazný nárast investovania peňazí do nehnuteľností a do fondov. Až 83 % opýtaných si myslí, že má svoje mesačné výdavky pod kontrolou, na druhej strane tretina z nich odpovedala, že často minie viac peňazí mesačne ako plánovala.
"Tempo rastu slovenskej ekonomiky oproti vlaňajšku zrýchlilo a oživenie trhu práce pokračuje. Miera nezamestnanosti klesá, k čomu prispieva dynamická tvorba nových pracovných miest, a zároveň reálne mzdy rastú tempom 2,5 %, čo pomáha zvyšovať disponibilné príjmy domácností. Tie môžu byť použité na spotrebu, ale aj na sporenie," priblížila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Slovák si v roku 2015 odložil mesačne priemerne 94 eur, čo je o dve eurá menej ako vlani. Stále je to však viac ako vo väčšine okolitých krajín, lepší sú len Rakúšania. Menej ako vlani sporia okrem Slovákov aj Maďari, polepšili si Rakúšania, Česi aj Rumuni. Spokojnosť Slovákov s nasporenou sumou oproti minulému roku stúpla, spokojnejší sú muži ako ženy. To spôsobuje fakt, že muži sú schopní odložiť každý mesiac približne o 23 eur viac. O niečo viac si dokážu dať bokom mladí ľudia od 15 do 29 rokov (100 eur), menej ľudia nad 50 rokov (92 eur). Približne 7 % Slovákov si nedokáže mesačne odložiť ani euro.
Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 % viac peňazí ako v súčasnosti, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula. Najviac ľudí, ktorí by si chceli nadbytočné peniaze odložiť, je vo veku od 15 do 29 rokov. Polovica populácie sa vyjadrila, že ak by mala mesačne k dispozícii o 10 % menej peňazí ako momentálne, míňala by menej a odložila bokom rovnakú sumu ako teraz.
Aj keď stále platí, že Slováci sú dlhodobo verní menej rizikovým produktom, čoraz viac z nich investuje svoje peniaze s očakávaním vyššieho výnosu. Najodvážnejší sú mladí ľudia do 29 rokov (22 %), naopak najkonzervatívnejší sú ľudia nad 50 rokov (92 %). Všeobecne je vzťah Slovákov k investíciám do cenných papierov, dlhopisov a fondov zväčša neutrálny, pozitívne ich vníma takmer štvrtina opýtaných.
Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International počas augusta 2015 prostredníctvom telefonických rozhovorov na celkovej vzorke 514 respondentov vo veku nad 15 rokov.
Ak by mal priemerný Slovák k dispozícii mesačne o 10 % viac peňazí ako v súčasnosti, odložil by ich bokom. Iba štvrtina Slovákov by ich radšej minula.
