Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť tempom vyšším ako 3 %. Očakávajú to analytici ako aj Národná banka Slovenska (NBS). Pod rast hrubého domáceho produktu (HDP) by sa mal podpísať najmä domáci dopyt a pozitívny vývoj u exportných partnerov Slovenska. Pomôcť ekonomike by mal aj príchod nového investora.
NBS predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku dosiahne 3,1 %. "V našej prognóze očakávame rast na úrovni 3,5 %. Tento rast sa zhoduje s očakávaným rastom v roku 2015 a je kombináciou viacerých predpokladov. Prvým a zásadným je vyššia dynamika rastu exportných partnerov Slovenska," skonštatoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Výkon slovenskej ekonomiky na rovnakej úrovni očakávajú aj analytici Slovenskej sporiteľne. "Efekt eurofondov v roku 2016 už nebude taký výrazný ako v roku 2015, avšak ekonomika by mala rásť podobne silným tempom, na úrovni okolo 3,5 %. Ekonomiku by v roku 2016 mal aj naďalej ťahať domáci dopyt, aj keď pozitívny vplyv zahraničného obchodu by tiež mohol prispieť k rastu," očakáva analytička banky Katarína Muchová.
Analytici predpokladajú aj stabilný vývoj domáceho dopytu. "Klesanie miery nezamestnanosti by nemalo zostať len pekne klesajúcim štatistickým číslom, ale aj dôvodom na vyššiu spotrebu obyvateľstva. Rast reálnych miezd by sa mal opäť blížiť k trom percentám, čo bude tiež vzpruha pre rast spotreby," uviedol Fojtík.
Podľa Muchovej rast verejných investícií by mal spomaliť po dynamickom raste v roku 2015, keď sa čerpanie eurofondov vráti na nižšie úrovne. "Na druhej strane, príchod novej automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko by mohol pomôcť sčasti vyvážiť túto zmenu a pozitívne prispieť k domácemu dopytu," doplnila Muchová.
Pozitívny vplyv na rast HDP by mohol mať príchod novej automobilky aj podľa národnej banky. "Príchod automobilky na začiatku má hlavne vplyv na stavebníctvo a až neskôr na výrobu áut. Čo sa týka prvotného dopadu na HDP, tak predstavuje 0,3 % v roku 2016 a 0,2 % v roku 2017," vyčíslila NBS.
Analytici však vidia aj riziká, ktoré by mohli zrýchľovanie slovenskej ekonomiky ohroziť. "Najväčšou neznámou a zároveň rizikom budú investície, ktoré masívne potiahli tohtoročný rast ekonomiky. Silnú bázu, ktorú tohtoročný rast investícií vytvoril, bude v budúcom roku náročné zopakovať. Očakávame však, že lepšia dôvera v ekonomikách vyvolá silnejší rast súkromných investícií, ktoré aspoň čiastočne nahradia výpadok eurofondov," predpokladá Fojtík.
Negatívny vplyv na HDP by mohlo mať aj pokračujúce geopolitické napätie, krehký rast eurozóny, či spomaľovanie čínskej ekonomiky. "Na druhej strane, pozitívne riziko predstavuje prejavenie sa vplyvu kvantitatívneho uvoľňovania v reálnej ekonomike i pokračovanie nízkych cien ropy. Slovensko ropu dováža, takže nižšia cena ropy znamená nižšie produkčné náklady, a tým môže pozitívne vplývať na rast ekonomiky," dodala Muchová.
NBS predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku dosiahne 3,1 %. "V našej prognóze očakávame rast na úrovni 3,5 %. Tento rast sa zhoduje s očakávaným rastom v roku 2015 a je kombináciou viacerých predpokladov. Prvým a zásadným je vyššia dynamika rastu exportných partnerov Slovenska," skonštatoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Výkon slovenskej ekonomiky na rovnakej úrovni očakávajú aj analytici Slovenskej sporiteľne. "Efekt eurofondov v roku 2016 už nebude taký výrazný ako v roku 2015, avšak ekonomika by mala rásť podobne silným tempom, na úrovni okolo 3,5 %. Ekonomiku by v roku 2016 mal aj naďalej ťahať domáci dopyt, aj keď pozitívny vplyv zahraničného obchodu by tiež mohol prispieť k rastu," očakáva analytička banky Katarína Muchová.
Analytici predpokladajú aj stabilný vývoj domáceho dopytu. "Klesanie miery nezamestnanosti by nemalo zostať len pekne klesajúcim štatistickým číslom, ale aj dôvodom na vyššiu spotrebu obyvateľstva. Rast reálnych miezd by sa mal opäť blížiť k trom percentám, čo bude tiež vzpruha pre rast spotreby," uviedol Fojtík.
Podľa Muchovej rast verejných investícií by mal spomaliť po dynamickom raste v roku 2015, keď sa čerpanie eurofondov vráti na nižšie úrovne. "Na druhej strane, príchod novej automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko by mohol pomôcť sčasti vyvážiť túto zmenu a pozitívne prispieť k domácemu dopytu," doplnila Muchová.
Pozitívny vplyv na rast HDP by mohol mať príchod novej automobilky aj podľa národnej banky. "Príchod automobilky na začiatku má hlavne vplyv na stavebníctvo a až neskôr na výrobu áut. Čo sa týka prvotného dopadu na HDP, tak predstavuje 0,3 % v roku 2016 a 0,2 % v roku 2017," vyčíslila NBS.
Analytici však vidia aj riziká, ktoré by mohli zrýchľovanie slovenskej ekonomiky ohroziť. "Najväčšou neznámou a zároveň rizikom budú investície, ktoré masívne potiahli tohtoročný rast ekonomiky. Silnú bázu, ktorú tohtoročný rast investícií vytvoril, bude v budúcom roku náročné zopakovať. Očakávame však, že lepšia dôvera v ekonomikách vyvolá silnejší rast súkromných investícií, ktoré aspoň čiastočne nahradia výpadok eurofondov," predpokladá Fojtík.
Negatívny vplyv na HDP by mohlo mať aj pokračujúce geopolitické napätie, krehký rast eurozóny, či spomaľovanie čínskej ekonomiky. "Na druhej strane, pozitívne riziko predstavuje prejavenie sa vplyvu kvantitatívneho uvoľňovania v reálnej ekonomike i pokračovanie nízkych cien ropy. Slovensko ropu dováža, takže nižšia cena ropy znamená nižšie produkčné náklady, a tým môže pozitívne vplývať na rast ekonomiky," dodala Muchová.
