Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola podľa štastistík tvorba hrubého kapitálu vyššia o 19,7 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. marca (TASR) - Medziročný rast slovenskej ekonomiky sa v priebehu minulého roka postupne zrýchľoval. V 4. štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil v stálych cenách o 4,3 %, čo bol najvyšší medziročný rast za posledných päť rokov. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
V medzikvartálnom porovnaní slovenské hospodárstvo po sezónnom očistení vyprodukovalo reálne o 1 % viac. V bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 4,2 % na 20,169 miliardy eur.
"K posilneniu ekonomického rastu prispel zahraničný aj domáci dopyt, ktoré sa v jednotlivých štvrťrokoch 2015 neustále zrýchľovali," informovali štatistici. V 4. kvartáli sa vývoz výrobkov a služieb zvýšil o 9,1 % a domáci dopyt o 6,5 %.
Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola podľa ŠÚ tvorba hrubého kapitálu vyššia o 19,7 %. Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli medziročne o 2,9 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 3,2 %, konečnú spotrebu domácností o 2,9 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,9 %.
Za celý minulý rok sa vytvoril HDP v objeme 78,071 miliardy eur. V bežných cenách sa slovenská ekonomika oproti roku 2014 zvýšila o 3,3 %. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu zrýchlilo o 1,1 percentuálneho bodu (p.b.) na 3,6 %.
F. BERNADIČ: Ekonomika rástla vďaka zahraničnému aj domácemu dopytu
Slovenská ekonomika za minulý rok dosiahla najvyšší medziročný rast za posledných päť rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) sa zvýšil medziročne v stálych cenách o 4,3 %. Slovenská ekonomika pritom rástla vďaka zahraničnému aj domácemu dopytu. Na dnešnej tlačovej konferencii to skonštatoval generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
"Rast ekonomiky súvisel so zvýšením zahraničného dopytu o 9,1 % a domáceho dopytu o 6,5 %. K medziročnému rastu domáceho dopytu prispeli všetky hlavné zložky, ale najviac bol ovplyvnený vyšším investičným dopytom," priblížil.
Ako ďalej uviedol, hospodárska aktivita bola podporená najmä rastom pridanej hodnoty v priemysle, stavebníctve a v informačných a komunikačných činnostiach. "Pridaná hodnota klesla len v poľnohospodárstve. Rast HDP ovplyvnil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 9,2 %," doplnil Bernadič.
Od začiatku vlaňajška postupne zrýchľoval aj rast tvorby hrubého kapitálu. V poslednom kvartáli minulého roka medziročne vzrástla o 19,7 %. "Bolo to najvyššie tempo rastu od 2. štvrťroka 2011," pripomenul.
Na Slovensku bol zaznamenaný vysoký medziročný rast investičnej aktivity. "Ten súvisel najmä s investíciami vo verejnej správe, keď ich objem vzrástol o 69,4 %. Viac prostriedkov sa investovalo aj v nefinančných korporáciách, a to o 6,1 %, vo finančných korporáciách o 4,3 %, v domácnostiach o 1,2 % a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 0,8 %," vyčíslil Bernadič s tým, že najväčší podiel investícií smeroval do nefinančných korporácií.
Štatistici tiež skonštatovali, že cenový vývoj na Slovensku vlani ovplyvnilo deflačné prostredie. "K zápornej dynamike spotrebiteľských cien prispel predovšetkým pokračujúci pokles cien energií, ktorý bol ovplyvnený najmä znížením cien ropy," dodal Bernadič.
Rast by mal byť vyšší ako 3 % aj tento rok
Slovenská ekonomika by si mala udržať stabilné tempo rastu aj v tomto roku. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by sa mal podľa analytikov pohybovať na úrovni okolo 3 % maximálne 3,5 %. Hlavným ťahúňom rastu má byť pritom naďalej spotreba domácností.
V poslednom kvartáli minulého roka rast slovenskej ekonomiky podľa dnes zverejnených štatistických údajov dosiahol 4,3 %.
"Relatívne silný ekonomický rast by si mala slovenská ekonomika udržať aj v tomto roku. V dôsledku nižších verejných investícií, ktoré budú len postupne nahrádzané súkromnými investíciami, by sa však dynamika jej rastu predsa len mala spomaľovať smerom k 3 %," priblížil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák s tým, že analytici banky sa na základe silných čísel z konca minulého roka rozhodli zmeniť odhad rastu slovenskej ekonomiky v roku 2016 z 3 % na 3,2 %.
Podobné očakávania majú aj analytici ostatných bánk. "V roku 2016 odhadujeme, že ekonomika mierne spomalí na 3,3 %. Bude totiž chýbať impulz čerpania eurofondov podobný tomu zo záveru roka 2015," uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš. Podľa jeho slov stabilným pilierom rastu by mohla byť spotreba domácností. "Postupne by sa mali pridávať akcelerujúce súkromné investície spojené s príchodom novej automobilky," predpokladá.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú mierne vyšší rast HDP ako 3 %. "Náš odhad rastu je zatiaľ na úrovni 3,5 %. Vzhľadom na vyššiu bázu a externé riziká vyplývajúce najmä z rozvíjajúcich sa ekonomík, ako aj krehkého rastu ekonomík eurozóny, vidíme mierne riziká smerom nadol," doplnila analytička banky Katarína Muchová.
Ťahúňom slovenskej ekonomiky okrem spotreby domácností by mali byť v tomto roku aj investície. "Spotreba domácností by mala naďalej ťažiť z pozitívneho vývoja na trhu práce, chýbajúcej inflácie a nízkych úrokových sadzieb. Súkromné investície a exporty by mali profitovať z relatívne robustného zotavenia európskych ekonomík podporovaných uvoľnenou menovou politikov Európskej centrálnej banky, či lacnou ropou," tvrdí Koršňák.
V medzikvartálnom porovnaní slovenské hospodárstvo po sezónnom očistení vyprodukovalo reálne o 1 % viac. V bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 4,2 % na 20,169 miliardy eur.
"K posilneniu ekonomického rastu prispel zahraničný aj domáci dopyt, ktoré sa v jednotlivých štvrťrokoch 2015 neustále zrýchľovali," informovali štatistici. V 4. kvartáli sa vývoz výrobkov a služieb zvýšil o 9,1 % a domáci dopyt o 6,5 %.
Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola podľa ŠÚ tvorba hrubého kapitálu vyššia o 19,7 %. Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli medziročne o 2,9 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 3,2 %, konečnú spotrebu domácností o 2,9 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,9 %.
Za celý minulý rok sa vytvoril HDP v objeme 78,071 miliardy eur. V bežných cenách sa slovenská ekonomika oproti roku 2014 zvýšila o 3,3 %. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu zrýchlilo o 1,1 percentuálneho bodu (p.b.) na 3,6 %.
F. BERNADIČ: Ekonomika rástla vďaka zahraničnému aj domácemu dopytu
Slovenská ekonomika za minulý rok dosiahla najvyšší medziročný rast za posledných päť rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) sa zvýšil medziročne v stálych cenách o 4,3 %. Slovenská ekonomika pritom rástla vďaka zahraničnému aj domácemu dopytu. Na dnešnej tlačovej konferencii to skonštatoval generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
"Rast ekonomiky súvisel so zvýšením zahraničného dopytu o 9,1 % a domáceho dopytu o 6,5 %. K medziročnému rastu domáceho dopytu prispeli všetky hlavné zložky, ale najviac bol ovplyvnený vyšším investičným dopytom," priblížil.
Ako ďalej uviedol, hospodárska aktivita bola podporená najmä rastom pridanej hodnoty v priemysle, stavebníctve a v informačných a komunikačných činnostiach. "Pridaná hodnota klesla len v poľnohospodárstve. Rast HDP ovplyvnil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 9,2 %," doplnil Bernadič.
Od začiatku vlaňajška postupne zrýchľoval aj rast tvorby hrubého kapitálu. V poslednom kvartáli minulého roka medziročne vzrástla o 19,7 %. "Bolo to najvyššie tempo rastu od 2. štvrťroka 2011," pripomenul.
Na Slovensku bol zaznamenaný vysoký medziročný rast investičnej aktivity. "Ten súvisel najmä s investíciami vo verejnej správe, keď ich objem vzrástol o 69,4 %. Viac prostriedkov sa investovalo aj v nefinančných korporáciách, a to o 6,1 %, vo finančných korporáciách o 4,3 %, v domácnostiach o 1,2 % a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 0,8 %," vyčíslil Bernadič s tým, že najväčší podiel investícií smeroval do nefinančných korporácií.
Štatistici tiež skonštatovali, že cenový vývoj na Slovensku vlani ovplyvnilo deflačné prostredie. "K zápornej dynamike spotrebiteľských cien prispel predovšetkým pokračujúci pokles cien energií, ktorý bol ovplyvnený najmä znížením cien ropy," dodal Bernadič.
Rast by mal byť vyšší ako 3 % aj tento rok
Slovenská ekonomika by si mala udržať stabilné tempo rastu aj v tomto roku. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by sa mal podľa analytikov pohybovať na úrovni okolo 3 % maximálne 3,5 %. Hlavným ťahúňom rastu má byť pritom naďalej spotreba domácností.
V poslednom kvartáli minulého roka rast slovenskej ekonomiky podľa dnes zverejnených štatistických údajov dosiahol 4,3 %.
"Relatívne silný ekonomický rast by si mala slovenská ekonomika udržať aj v tomto roku. V dôsledku nižších verejných investícií, ktoré budú len postupne nahrádzané súkromnými investíciami, by sa však dynamika jej rastu predsa len mala spomaľovať smerom k 3 %," priblížil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák s tým, že analytici banky sa na základe silných čísel z konca minulého roka rozhodli zmeniť odhad rastu slovenskej ekonomiky v roku 2016 z 3 % na 3,2 %.
Podobné očakávania majú aj analytici ostatných bánk. "V roku 2016 odhadujeme, že ekonomika mierne spomalí na 3,3 %. Bude totiž chýbať impulz čerpania eurofondov podobný tomu zo záveru roka 2015," uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš. Podľa jeho slov stabilným pilierom rastu by mohla byť spotreba domácností. "Postupne by sa mali pridávať akcelerujúce súkromné investície spojené s príchodom novej automobilky," predpokladá.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú mierne vyšší rast HDP ako 3 %. "Náš odhad rastu je zatiaľ na úrovni 3,5 %. Vzhľadom na vyššiu bázu a externé riziká vyplývajúce najmä z rozvíjajúcich sa ekonomík, ako aj krehkého rastu ekonomík eurozóny, vidíme mierne riziká smerom nadol," doplnila analytička banky Katarína Muchová.
Ťahúňom slovenskej ekonomiky okrem spotreby domácností by mali byť v tomto roku aj investície. "Spotreba domácností by mala naďalej ťažiť z pozitívneho vývoja na trhu práce, chýbajúcej inflácie a nízkych úrokových sadzieb. Súkromné investície a exporty by mali profitovať z relatívne robustného zotavenia európskych ekonomík podporovaných uvoľnenou menovou politikov Európskej centrálnej banky, či lacnou ropou," tvrdí Koršňák.
