Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdrojom rastu slovenskej ekonomiky by v tomto roku mal byť najmä silnejší domáci dopyt, a to hlavne investície a spotreba verejnej správy.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. decembra (TASR) - Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom na úrovni 3,3 %. V budúcom roku by mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnuť 3,1 % a v roku 2017 má predstavovať 3,2 %. Vyplýva to z najnovšej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS).
Slovenská centrálna banka tak zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). "Vývoj ekonomiky SR v treťom štvrťroku tohto roka bol mierne vyšší v porovnaní s naším odhadom, čo sa prejavilo v revízii HDP smerom nahor pre tento rok. Nad očakávanie sa vyvíjali hlavne eurofondy. Slovensko dosiahlo v aktuálnom roku jednu z najvyšších absorbcií eurofondov," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Zdrojom rastu slovenskej ekonomiky by v tomto roku mal byť najmä silnejší domáci dopyt, a to hlavne investície a spotreba verejnej správy.
V budúcom roku NBS predpokladá nižší rast HDP. "V roku 2016 by sa na nižšom odhadovanom vývoji HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou mal podieľať aj predpoklad výraznejšieho spomalenia investícií. To súvisí s ukončením druhého programového obdobia, ktoré je v aktuálnom roku charakteristické dočasným výrazným zvýšeným čerpaním eurofondov. V roku 2017 by malo zmiernenie dopytu po slovenských exportoch tlmiť vývoj ekonomiky," doplnil Makúch.
Dynamika rastu HDP by však aj v nasledujúcich rokoch mala byť nad 3 %. "Riziká vo vývoji HDP sú identifikované smerom nahor, pričom riziko ďalšieho spomalenia globálneho rastu by mohlo byť viac ako vykompenzované príchodom zahraničnej investície v automobilovom priemysle," dodal guvernér NBS.
Pozitívny vplyv na rast HDP Slovenska by podľa NBS mohol mať príchod novej automobilky. "Príchod automobilky na začiatku má hlavne vplyv na stavebníctvo a až neskôr na výrobu áut. Čo sa týka prvotného dopadu na HDP, tak predstavuje 0,3 % v roku 2016 a 0,2 % v roku 2017," vyčíslil viceguvernér NBS Ján Tóth.
Negatívne ovplyvniť rast slovenskej ekonomiky by mohla emisná kauza spoločnosti Volkswagen. "Dali sme len ilustratívny predpoklad poklesu výroby v slovenskej automobilke. Keby to bolo o 10 %, tak by to pre HDP znamenalo priamy dopad vo výške 0,1 %, ak by sme brali celkový dopad vrátane preneseného efektu aj na dodávateľov, tak je to 0,3 %," dodal Tóth.
Inflácia by mala v budúcom roku dosiahnuť úroveň 0,7 % a v roku 2017 by mala predstavovať 1,7 %. "Predpokladáme, že jednak cena ropy nebude prudko klesať a predpokladáme, že aj inflácia v eurozóne vzrastie," doplnil Tóth s tým, že reálne mzdy by mali rásť okolo 3 % v tomto roku a v roku 2016 by mali dosiahnuť rast vo výške 2,9 %.
V tomto roku by mal pokračovať pokles nezamestnanosti, a to na úroveň 11,5 %. V budúcom roku by mala dosiahnuť 10,4 % a v roku 2017 by mala byť na úrovni 9,5 %.
Slovenská centrálna banka predpovedá vyššiu zamestnanosť v tomto roku ako v roku 2016. Zatiaľ čo v tomto roku by mala predstavovať dve percentá, v budúcom roku by mala dosiahnuť 1,3 %. "Domáca kúpyschopnosť dovolí generovať viac pracovných miest najmä v službách," doplnil Tóth.
Slovenská centrálna banka tak zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). "Vývoj ekonomiky SR v treťom štvrťroku tohto roka bol mierne vyšší v porovnaní s naším odhadom, čo sa prejavilo v revízii HDP smerom nahor pre tento rok. Nad očakávanie sa vyvíjali hlavne eurofondy. Slovensko dosiahlo v aktuálnom roku jednu z najvyšších absorbcií eurofondov," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Zdrojom rastu slovenskej ekonomiky by v tomto roku mal byť najmä silnejší domáci dopyt, a to hlavne investície a spotreba verejnej správy.
V budúcom roku NBS predpokladá nižší rast HDP. "V roku 2016 by sa na nižšom odhadovanom vývoji HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou mal podieľať aj predpoklad výraznejšieho spomalenia investícií. To súvisí s ukončením druhého programového obdobia, ktoré je v aktuálnom roku charakteristické dočasným výrazným zvýšeným čerpaním eurofondov. V roku 2017 by malo zmiernenie dopytu po slovenských exportoch tlmiť vývoj ekonomiky," doplnil Makúch.
Dynamika rastu HDP by však aj v nasledujúcich rokoch mala byť nad 3 %. "Riziká vo vývoji HDP sú identifikované smerom nahor, pričom riziko ďalšieho spomalenia globálneho rastu by mohlo byť viac ako vykompenzované príchodom zahraničnej investície v automobilovom priemysle," dodal guvernér NBS.
Pozitívny vplyv na rast HDP Slovenska by podľa NBS mohol mať príchod novej automobilky. "Príchod automobilky na začiatku má hlavne vplyv na stavebníctvo a až neskôr na výrobu áut. Čo sa týka prvotného dopadu na HDP, tak predstavuje 0,3 % v roku 2016 a 0,2 % v roku 2017," vyčíslil viceguvernér NBS Ján Tóth.
Negatívne ovplyvniť rast slovenskej ekonomiky by mohla emisná kauza spoločnosti Volkswagen. "Dali sme len ilustratívny predpoklad poklesu výroby v slovenskej automobilke. Keby to bolo o 10 %, tak by to pre HDP znamenalo priamy dopad vo výške 0,1 %, ak by sme brali celkový dopad vrátane preneseného efektu aj na dodávateľov, tak je to 0,3 %," dodal Tóth.
Inflácia by mala v budúcom roku dosiahnuť úroveň 0,7 % a v roku 2017 by mala predstavovať 1,7 %. "Predpokladáme, že jednak cena ropy nebude prudko klesať a predpokladáme, že aj inflácia v eurozóne vzrastie," doplnil Tóth s tým, že reálne mzdy by mali rásť okolo 3 % v tomto roku a v roku 2016 by mali dosiahnuť rast vo výške 2,9 %.
V tomto roku by mal pokračovať pokles nezamestnanosti, a to na úroveň 11,5 %. V budúcom roku by mala dosiahnuť 10,4 % a v roku 2017 by mala byť na úrovni 9,5 %.
Slovenská centrálna banka predpovedá vyššiu zamestnanosť v tomto roku ako v roku 2016. Zatiaľ čo v tomto roku by mala predstavovať dve percentá, v budúcom roku by mala dosiahnuť 1,3 %. "Domáca kúpyschopnosť dovolí generovať viac pracovných miest najmä v službách," doplnil Tóth.
