Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Informoval o tom dnes Štatistický úrad SR.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. septembra (TASR) - Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v 2. štvrťroku medziročne zvýšil v bežných cenách o 2,4 % a dosiahol 18,255 miliardy eur. V stálych cenách bol vyšší o 0,9 %, čo bolo o 1,7 percentuálneho bodu menej ako v rovnakom období vlani. "Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2013 reálne zvýšil o 0,3 %," informoval dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Na ekonomický vývoj v SR vplýval podľa štatistikov rast zahraničného dopytu a pokles domáceho dopytu. Vývoz výrobkov a služieb sa v období od apríla do júna zvýšil o 4,7 % pri súčasnom raste dovozu výrobkov a služieb o 1,3 %. Domáci dopyt v rovnakom období klesol o 3,3 % vplyvom zníženia vo väčšine výdavkových zložiek. Z nich najvyšší medziročný pokles zaznamenala tvorba hrubého kapitálu o 18,5 %.
V druhom kvartáli bola medziročne nižšia aj konečná spotreba verejnej správy o 0,1 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,6 %. "Konečná spotreba domácností vzrástla o 1,5 %, po prvý raz od 3. štvrťroka 2009," skonštatoval úrad.
Na ekonomický vývoj v SR vplýval podľa štatistikov rast zahraničného dopytu a pokles domáceho dopytu. Vývoz výrobkov a služieb sa v období od apríla do júna zvýšil o 4,7 % pri súčasnom raste dovozu výrobkov a služieb o 1,3 %. Domáci dopyt v rovnakom období klesol o 3,3 % vplyvom zníženia vo väčšine výdavkových zložiek. Z nich najvyšší medziročný pokles zaznamenala tvorba hrubého kapitálu o 18,5 %.
V druhom kvartáli bola medziročne nižšia aj konečná spotreba verejnej správy o 0,1 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,6 %. "Konečná spotreba domácností vzrástla o 1,5 %, po prvý raz od 3. štvrťroka 2009," skonštatoval úrad.
Počet začatých bytov sa v 2. štvťroku zvýšil o takmer 40 %
Po medziročnom poklese v 1. štvrťroku 2013 sa počet začatých rozostavaných bytov v 2. kvartáli znova zvýšil. Medziročne v tomto období vzrástol o 39,6 % na 4913 bytov. "Vývoj ovplyvnil hlavne súkromný sektor, kde počet začatých bytov vzrástol o 40,3 % na 4827 bytov," informoval dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Vyšší počet začatých bytov bol aj vo verejnom sektore, a to o 10,3 %.
Naopak, celkový počet dokončených bytov medziročne klesol o 10,3 % na 2981 bytov. V súkromnom sektore sa znížil o 7,1 % a vo verejnom o 44,4 %. Najviac bytov bolo dokončených v Bratislavskom (25,3 %) a Trnavskom kraji (18,3 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (4,5 %). Počet dokončených bytov medziročne klesol vo väčšine krajov, relatívne najviac v Bratislavskom kraji (o 38,7 %). Vzrástol v Prešovskom (o 47 %), Žilinskom (o 15,4 %) a Trnavskom kraji (o 12,1 %).
K 30. júnu 2013 bolo na Slovensku rozostavaných 62924 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška sa ich počet znížil o 3,2 %, pričom v rodinných domoch klesol o 1,9 % na 41.936 bytov. V súkromnom sektore sa počet rozostavaných bytov znížil o 2,2 % na 59.775 a vo verejnom sektore o 18,9 % na 3149 bytov.
V priebehu celého 1. polroka 2013 sa na Slovensku začala výstavba 7468 bytov a dokončilo sa 6268 bytov. V porovnaní s 1. polrokom 2012 sa zvýšil počet začatých bytov o 20,4 % a počet dokončených bytov o 1,4 %.
Po medziročnom poklese v 1. štvrťroku 2013 sa počet začatých rozostavaných bytov v 2. kvartáli znova zvýšil. Medziročne v tomto období vzrástol o 39,6 % na 4913 bytov. "Vývoj ovplyvnil hlavne súkromný sektor, kde počet začatých bytov vzrástol o 40,3 % na 4827 bytov," informoval dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Vyšší počet začatých bytov bol aj vo verejnom sektore, a to o 10,3 %.
Naopak, celkový počet dokončených bytov medziročne klesol o 10,3 % na 2981 bytov. V súkromnom sektore sa znížil o 7,1 % a vo verejnom o 44,4 %. Najviac bytov bolo dokončených v Bratislavskom (25,3 %) a Trnavskom kraji (18,3 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (4,5 %). Počet dokončených bytov medziročne klesol vo väčšine krajov, relatívne najviac v Bratislavskom kraji (o 38,7 %). Vzrástol v Prešovskom (o 47 %), Žilinskom (o 15,4 %) a Trnavskom kraji (o 12,1 %).
K 30. júnu 2013 bolo na Slovensku rozostavaných 62924 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška sa ich počet znížil o 3,2 %, pričom v rodinných domoch klesol o 1,9 % na 41.936 bytov. V súkromnom sektore sa počet rozostavaných bytov znížil o 2,2 % na 59.775 a vo verejnom sektore o 18,9 % na 3149 bytov.
V priebehu celého 1. polroka 2013 sa na Slovensku začala výstavba 7468 bytov a dokončilo sa 6268 bytov. V porovnaní s 1. polrokom 2012 sa zvýšil počet začatých bytov o 20,4 % a počet dokončených bytov o 1,4 %.
Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2013 medziročne klesla o 0,3 %
Celková zamestnanosť sa podľa Výberového zisťovania pracovných síl v 2. štvrťroku tohto roka medziročne znížila o 0,3 % na 2,33 milióna osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 1. štvrťroku 2013 klesla o 0,2 %. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu (ŠÚ)SR.
Z hľadiska štruktúry pracovných síl bol vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnený medziročným poklesom počtu zamestnancov aj podnikateľov. Počet zamestnancov sa znížil o 0,3 % a počet podnikateľov klesol o 0,6 %. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa zvýšil o 1 %.
Situáciu na trhu práce ovplyvnil pokles počtu pracujúcich ľudí najmä v priemyselnej výrobe. V úhrne za služby zamestnanosť vzrástla o 2,9 %. Počet zamestnancov pribúdal v oblasti nehnuteľností, umení, zábave a rekreácii, taktiež aj v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb. Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s 2. štvrťrokom 2012 klesla o 0,2 percentuálneho bodu na 65 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,3 percentuálneho bodu na 72,5 % a žien o 0,1 percentuálneho bodu na 57,5 %.
Ako skonštatoval ŠÚSR, dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich ľudí na Slovensku pokračoval aj v 2. štvrťroku 2013. Počet vysokoškolsky vzdelaných osôb vzrástol o 4,9 % v dôsledku výrazného prírastku vysokoškolákov, najmä mužov. Pribudli aj pracujúce osoby so základným vzdelaním o 7,5 % a s úplným stredným odborným vzdelaním o 5,9 %. Naopak, najviac klesol počet osôb s vyšším odborným vzdelaním o 25,4 % a s učňovským vzdelaním s maturitou o 24,2 %.
Počet pracujúcich osôb sa medziročne znížil v polovici krajov, a teda najviac v Banskobystrickom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji, zhodne o 1,7 %.
V 2. štvrťroku tohto roka bolo v slovenskom hospodárstve k dispozícii 15.076 voľných pracovných miest. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2012 ich počet vzrástol o 3,5 %. Počty ponúkaných miest sa najviac zvýšili vo verejnej správe a obrane, ako aj v povinnom sociálnom zabezpečení. Výraznejší rast pracovných ponúk ŠÚSR zaznamenal aj v ubytovacích a stravovacích službách, taktiež aj v administratíve. Pokles počtu voľných pracovných miest zaznamenalo desať odvetví. Z nich sa tento počet znížil najmä v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej pomoci a v činnostiach v oblasti nehnuteľností.
Celková zamestnanosť sa podľa Výberového zisťovania pracovných síl v 2. štvrťroku tohto roka medziročne znížila o 0,3 % na 2,33 milióna osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 1. štvrťroku 2013 klesla o 0,2 %. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu (ŠÚ)SR.
Z hľadiska štruktúry pracovných síl bol vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnený medziročným poklesom počtu zamestnancov aj podnikateľov. Počet zamestnancov sa znížil o 0,3 % a počet podnikateľov klesol o 0,6 %. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa zvýšil o 1 %.
Situáciu na trhu práce ovplyvnil pokles počtu pracujúcich ľudí najmä v priemyselnej výrobe. V úhrne za služby zamestnanosť vzrástla o 2,9 %. Počet zamestnancov pribúdal v oblasti nehnuteľností, umení, zábave a rekreácii, taktiež aj v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb. Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s 2. štvrťrokom 2012 klesla o 0,2 percentuálneho bodu na 65 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,3 percentuálneho bodu na 72,5 % a žien o 0,1 percentuálneho bodu na 57,5 %.
Ako skonštatoval ŠÚSR, dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich ľudí na Slovensku pokračoval aj v 2. štvrťroku 2013. Počet vysokoškolsky vzdelaných osôb vzrástol o 4,9 % v dôsledku výrazného prírastku vysokoškolákov, najmä mužov. Pribudli aj pracujúce osoby so základným vzdelaním o 7,5 % a s úplným stredným odborným vzdelaním o 5,9 %. Naopak, najviac klesol počet osôb s vyšším odborným vzdelaním o 25,4 % a s učňovským vzdelaním s maturitou o 24,2 %.
Počet pracujúcich osôb sa medziročne znížil v polovici krajov, a teda najviac v Banskobystrickom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji, zhodne o 1,7 %.
V 2. štvrťroku tohto roka bolo v slovenskom hospodárstve k dispozícii 15.076 voľných pracovných miest. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2012 ich počet vzrástol o 3,5 %. Počty ponúkaných miest sa najviac zvýšili vo verejnej správe a obrane, ako aj v povinnom sociálnom zabezpečení. Výraznejší rast pracovných ponúk ŠÚSR zaznamenal aj v ubytovacích a stravovacích službách, taktiež aj v administratíve. Pokles počtu voľných pracovných miest zaznamenalo desať odvetví. Z nich sa tento počet znížil najmä v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej pomoci a v činnostiach v oblasti nehnuteľností.
Zisk slovenských korporácií sa v 2. štvrťroku medziročne znížil o 8,8 %
V 2. štvrťroku 2013 sa znížil zisk nefinančných a finančných korporácií na Slovensku medziročne o 8,8 % na 2,901 miliardy eur. "Vývoj ovplyvnil pokles zisku v nefinančných korporáciách o 8,2 % na 2,505 miliardy eur a vo finančných korporáciách o 12,8 % na 396 miliónov eur," informoval dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Na zhoršení hospodárenia finančných korporácií sa podieľali poisťovacie korporácie a penzijné fondy pri poklese zisku o 49,8 % na 47,4 milióna eur a ostatní finanční sprostredkovatelia pri poklese o 53,1 % na 24,2 milióna eur. Zisk finančných inštitúcií vzrástol o 5,3 % na 324,4 milióna eur.
Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v 1. polroku zisk v hodnote 5,519 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 4,599 miliardy eur a finančné korporácie 919,8 milióna eur. V porovnaní s 1. polrokom 2012 klesol celkový objem zisku o 7,4 %, čo súviselo s poklesom zisku vo finančných korporáciách o 13,5 % a v nefinančných korporáciách o 6,1 %.
Podľa charakteru produkcie bol zisk nižší v odvetviach zameraných na produkovanie trhových výrobkov o 12,7 % a v odvetviach zameraných na poskytovanie služieb o 3,2 %. Podiel zisku na hospodárskom výsledku v odvetviach produkujúcich trhové služby vzrástol o 2,5 percentuálneho bodu.
K zníženiu zisku nefinančných korporácií v 1. polroku najviac prispel pokles zisku v dodávke elektriny a plynu o 32,9 % na 736,5 milióna eur, v informačných a komunikačných činnostiach o 11,6 % na 349 miliónov eur a v stavebníctve o 12 % na 234,7 milióna eur. So stratou skončilo hospodárenie len v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.
Finančné korporácie hospodárili v 1. polroku so ziskom vo všetkých troch typoch inštitúcií. Zisk vytvorený v peňažných finančných inštitúciách predstavoval 637,5 milióna eur, v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch 155,9 milióna eur a u ostatných finančných sprostredkovateľov 126,4 milióna eur. Medziročné zníženie ziskovosti finančných korporácií súviselo s poklesom zisku v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch o 38,1 %, u ostatných finančných sprostredkovateľov o 22,1 % a vo finančných inštitúciách o 1,8 %.
V 2. štvrťroku 2013 sa znížil zisk nefinančných a finančných korporácií na Slovensku medziročne o 8,8 % na 2,901 miliardy eur. "Vývoj ovplyvnil pokles zisku v nefinančných korporáciách o 8,2 % na 2,505 miliardy eur a vo finančných korporáciách o 12,8 % na 396 miliónov eur," informoval dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Na zhoršení hospodárenia finančných korporácií sa podieľali poisťovacie korporácie a penzijné fondy pri poklese zisku o 49,8 % na 47,4 milióna eur a ostatní finanční sprostredkovatelia pri poklese o 53,1 % na 24,2 milióna eur. Zisk finančných inštitúcií vzrástol o 5,3 % na 324,4 milióna eur.
Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v 1. polroku zisk v hodnote 5,519 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 4,599 miliardy eur a finančné korporácie 919,8 milióna eur. V porovnaní s 1. polrokom 2012 klesol celkový objem zisku o 7,4 %, čo súviselo s poklesom zisku vo finančných korporáciách o 13,5 % a v nefinančných korporáciách o 6,1 %.
Podľa charakteru produkcie bol zisk nižší v odvetviach zameraných na produkovanie trhových výrobkov o 12,7 % a v odvetviach zameraných na poskytovanie služieb o 3,2 %. Podiel zisku na hospodárskom výsledku v odvetviach produkujúcich trhové služby vzrástol o 2,5 percentuálneho bodu.
K zníženiu zisku nefinančných korporácií v 1. polroku najviac prispel pokles zisku v dodávke elektriny a plynu o 32,9 % na 736,5 milióna eur, v informačných a komunikačných činnostiach o 11,6 % na 349 miliónov eur a v stavebníctve o 12 % na 234,7 milióna eur. So stratou skončilo hospodárenie len v odvetví poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.
Finančné korporácie hospodárili v 1. polroku so ziskom vo všetkých troch typoch inštitúcií. Zisk vytvorený v peňažných finančných inštitúciách predstavoval 637,5 milióna eur, v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch 155,9 milióna eur a u ostatných finančných sprostredkovateľov 126,4 milióna eur. Medziročné zníženie ziskovosti finančných korporácií súviselo s poklesom zisku v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch o 38,1 %, u ostatných finančných sprostredkovateľov o 22,1 % a vo finančných inštitúciách o 1,8 %.
Na Slovensku bolo v 2. štvrťroku 380.000 ľudí bez práce
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca na Slovensku dosiahla v 2. štvrťroku tohto roka hodnotu 818 eur. Jej dynamika rastu sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška zrýchlila o 1,7 percentuálneho bodu na 3,2 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 1,6 %. Oproti 1. štvrťroku 2013 sezónne očistená nominálna mzda vzrástla o 0,7 %.
Najvyššiu úroveň priemernej mesačnej mzdy zaznamenal ŠÚSR v odvetviach ako finančné a poisťovacie činnosť, informačné a komunikačné činnosti a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary. Najnižšiu priemernú mzdu mali naopak zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, umení, zábave a rekreácii, taktiež v stavebníctve.
Z územného hľadiska najvyššiu nominálnu mesačnú mzdu dostávali zamestnanci v Bratislavskom kraji, kde predstavovala 1036 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 627 eur v Prešovskom kraji do 768 eur v Košickom kraji. V 1. polroku dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 804 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,9 %, v reálnom vyjadrení o 1 %.
Priemerná mzda v 2. štvrťroku vzrástla na 818 eur
Tempo medziročného rastu nezamestnanosti na Slovensku sa zo 4 % v 1. štvrťroku 2013 spomalilo na 3,3 % v 2. štvrťroku 2013. Informoval o tom dnes Štatistický úrad SR (ŠÚ) SR.
V absolútnom vyjadrení sa počet nezamestnaných osôb oproti 2. štvrťroku 2012 zvýšil o 11.900 ľudí na 380.000 osôb. Miera nezamestnanosti medziročne vzrástla o 0,4 percentuálneho bodu na 14 %.
Najvyšší podiel na trhu práce, a to až 67,1 %, tvorili dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí nepracovali dlhšie ako jeden rok. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2012 sa ich počet zvýšil o 10,1 %. Ako však ukázali štatistiky, na Slovensku pribudlo ešte viac ľudí, ktorí boli nezamestnaní viac ako dva roky. Ich počet vzrástol o 10,2 % pri 73,2-% podiele na celkovej dlhodobej nezamestnanosti.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb podľa ŠÚSR pracovalo v priemysle. Najvyšší relatívny prírastok počtu nezamestnaných ŠÚSR zaznamenal vo vedeckom odvetví, v zdravotníctve a v pôdohospodárstve. Naopak, najviac klesol počet nezamestnaných vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Počet nezamestnaných osôb medziročne vzrástol vo väčšine krajov. Nezamestnanosť klesla len v Žilinskom a Košickom kraji. Na celkovom počte nezamestnaných ľudí na Slovensku sa v najväčšej miere podieľali Prešovský a Banskobystrický kraj. Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti.
V 1. polroku tohto roka nezamestnanosť na Slovensku medziročne vzrástla o 3,6 % na 387.800 osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu na 14,3 %.
Tempo medziročného rastu nezamestnanosti na Slovensku sa zo 4 % v 1. štvrťroku 2013 spomalilo na 3,3 % v 2. štvrťroku 2013. Informoval o tom dnes Štatistický úrad SR (ŠÚ) SR.
V absolútnom vyjadrení sa počet nezamestnaných osôb oproti 2. štvrťroku 2012 zvýšil o 11.900 ľudí na 380.000 osôb. Miera nezamestnanosti medziročne vzrástla o 0,4 percentuálneho bodu na 14 %.
Najvyšší podiel na trhu práce, a to až 67,1 %, tvorili dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí nepracovali dlhšie ako jeden rok. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2012 sa ich počet zvýšil o 10,1 %. Ako však ukázali štatistiky, na Slovensku pribudlo ešte viac ľudí, ktorí boli nezamestnaní viac ako dva roky. Ich počet vzrástol o 10,2 % pri 73,2-% podiele na celkovej dlhodobej nezamestnanosti.
Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac nezamestnaných osôb podľa ŠÚSR pracovalo v priemysle. Najvyšší relatívny prírastok počtu nezamestnaných ŠÚSR zaznamenal vo vedeckom odvetví, v zdravotníctve a v pôdohospodárstve. Naopak, najviac klesol počet nezamestnaných vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Počet nezamestnaných osôb medziročne vzrástol vo väčšine krajov. Nezamestnanosť klesla len v Žilinskom a Košickom kraji. Na celkovom počte nezamestnaných ľudí na Slovensku sa v najväčšej miere podieľali Prešovský a Banskobystrický kraj. Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti.
V 1. polroku tohto roka nezamestnanosť na Slovensku medziročne vzrástla o 3,6 % na 387.800 osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu na 14,3 %.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca na Slovensku dosiahla v 2. štvrťroku tohto roka hodnotu 818 eur. Jej dynamika rastu sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška zrýchlila o 1,7 percentuálneho bodu na 3,2 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nižší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 1,6 %. Oproti 1. štvrťroku 2013 sezónne očistená nominálna mzda vzrástla o 0,7 %.
Najvyššiu úroveň priemernej mesačnej mzdy zaznamenal ŠÚSR v odvetviach ako finančné a poisťovacie činnosť, informačné a komunikačné činnosti a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary. Najnižšiu priemernú mzdu mali naopak zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, umení, zábave a rekreácii, taktiež v stavebníctve.
Z územného hľadiska najvyššiu nominálnu mesačnú mzdu dostávali zamestnanci v Bratislavskom kraji, kde predstavovala 1036 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 627 eur v Prešovskom kraji do 768 eur v Košickom kraji. V 1. polroku dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 804 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,9 %, v reálnom vyjadrení o 1 %.
Rast ekonomiky bol v 2. štvrťroku nižší pre pokles domáceho dopytu
Rast slovenskej ekonomiky bol v 2. štvrťroku 2013 medziročne nižší o 1,7 percentuálneho bodu najmä v dôsledku poklesu domáceho dopytu. "Domáci dopyt klesol o 3,3 % pod vplyvom zníženia vo väčšine výdavkových zložiek," informoval na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda Štatistického úradu (ŠÚ) SR Juraj Horkay.
Najvyšší medziročný pokles zaznamenala v rámci výdavkov tvorba hrubého kapitálu o 18,5 %. Nižšia však bola aj spotreba verejnej správy, a to o 0,1 %. Znížila sa tiež konečná spotreba slovenských neziskových organizácií slúžiacich domácnostiam, ktorá medziročne klesla o 2,6 %. Ako však Horkay upozornil, v 2. štvrťroku 2013 sa po prvý raz od 3. štvrťroku 2009 zvýšila konečná spotreba domácností, a to o 1,5 %.
Tvorbu HDP ovplyvnilo aj spomalenie medziročného rastu pridanej hodnoty na 0,7 %, pričom v 2. štvrťroku 2012 to bolo 3,6 %. "Pozitívne pôsobili aj čisté dane z produktov, ktoré sa zvýšili o 3,9 %," skonštatoval Horkay. V rámci jednotlivých odvetví ovplyvnil vývoj pridanej hodnoty najviac rast v segmente finančných a poisťovacích činností, kde pridaná hodnota narástla o 19,1 %.
Rast slovenskej ekonomiky bol v 2. štvrťroku 2013 medziročne nižší o 1,7 percentuálneho bodu najmä v dôsledku poklesu domáceho dopytu. "Domáci dopyt klesol o 3,3 % pod vplyvom zníženia vo väčšine výdavkových zložiek," informoval na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda Štatistického úradu (ŠÚ) SR Juraj Horkay.
Najvyšší medziročný pokles zaznamenala v rámci výdavkov tvorba hrubého kapitálu o 18,5 %. Nižšia však bola aj spotreba verejnej správy, a to o 0,1 %. Znížila sa tiež konečná spotreba slovenských neziskových organizácií slúžiacich domácnostiam, ktorá medziročne klesla o 2,6 %. Ako však Horkay upozornil, v 2. štvrťroku 2013 sa po prvý raz od 3. štvrťroku 2009 zvýšila konečná spotreba domácností, a to o 1,5 %.
Tvorbu HDP ovplyvnilo aj spomalenie medziročného rastu pridanej hodnoty na 0,7 %, pričom v 2. štvrťroku 2012 to bolo 3,6 %. "Pozitívne pôsobili aj čisté dane z produktov, ktoré sa zvýšili o 3,9 %," skonštatoval Horkay. V rámci jednotlivých odvetví ovplyvnil vývoj pridanej hodnoty najviac rast v segmente finančných a poisťovacích činností, kde pridaná hodnota narástla o 19,1 %.
