Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 najviac vzrástol podiel vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 0,7 p. b.. Najväčší pokles bol v stavebníctve o 1,2 p. b.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. júna (TASR) - Slovenská ekonomika v 1. štvrťroku medziročne vzrástla o 3 %. Na základe spresnených údajov o tom dnes informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR a mierne nadol tak upravil svoj predchádzajúci rýchly odhad 3,1 %.
V bežných cenách hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 4,4 % na 16,556 miliardy eur. V medzikvartálnom porovnaní sa produkcia hospodárstva po sezónnom očistení reálne zvýšila o 0,7 %.
"Nižší prírastok tvorby HDP bol primárne dôsledkom výrazného spomalenia rastu zahraničného dopytu," konštatovali štatistici. Vývoz výrobkov a služieb sa medziročne zvýšil o 2,6 %, čo bolo o 14,2 percentuálneho bodu (p.b.) menej ako v 1. kvartáli 2011. Dovoz výrobkov a služieb klesol o 1,3 %. Čistý export bol napriek tomu naďalej hlavným zdrojom rastu HDP.
Zníženie domáceho dopytu o 0,7 % bolo podľa ŠÚ SR v rozhodujúcej miere spôsobené poklesom tvorby hrubého kapitálu o 4 %, z toho tvorby hrubého fixného kapitálu o 3,9 %. Konečná spotreba domácností sa znížila o 0,1 %. Minuloročnú úroveň prevýšila konečná spotreba verejnej správy o 0,4 % a spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,5 %.
Na celkovom objeme pridanej hodnoty 15,111 miliardy eur mal dominantný podiel priemysel 35,9 %. Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb 18,5 %, verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci 12,9 %. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 najviac vzrástol podiel vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 0,7 p. b.. Najväčší pokles bol v stavebníctve o 1,2 p. b.
Slovensko vytvorilo stabilnú ekonomiku, tvrdí analytik
Ako informoval TASR analytik Michal Kozub zo spoločnosti Home Credit Slovensko, ide o jeden z najlepších výsledkov nielen v strednej Európe, ale v celej eurozóne. Napríklad Česko sa za rovnaké obdobie prepadlo o jedno celé percento, Maďarsko medziročne klesá o 1,5 %. Slovensko tak dokazuje, že vytvorilo stabilnú ekonomiku, ktorá dokáže odolať aj vonkajším nepriaznivým vplyvom, tvrdí Kozub.
Základný kameň stavia zahraničný obchod, ktorý je jedným z najväčších prispievateľov k rastu. Orientácia nielen na trhy Európskej únie, ale aj mimo nich, pomáha ekonomike v období, kedy je dopyt v Európe slabý. Nielen okolie, ale aj samotné Slovensko pomáha k rastu, a to vo forme konečnej spotreby, ktorá vzrástla o 0,1 %. Spotreba domácností len veľmi tesne neprekonala minuloročný výsledok (-0,1 %), spotreba vlády však medziročne vzrástla o 0,4 %.
Slovenskú ekonomiku drží "nad vodou" čistý vývoz
V slovenskej ekonomike naďalej dochádza ku spomaleniu dynamiky rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Kým pred rokom rástol HDP počas 1. štvrťroku v stálych cenách o 3,4 %, počas prvých troch mesiacov tohto roka to bolo o 3 %. Podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR (ŠÚ) Františka Bernadiča je to dôsledkom spomalenia rastu vonkajšieho dopytu a poklesu domáceho dopytu.
"Na otázku, čo nás stále drží 'nad vodou', by sa dalo odpovedať, že je to jednoznačne čistý vývoz," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Bernadič. Zároveň však upozornil, že dynamika jeho rastu sa spomaľuje a podobný vývoj očakáva aj naďalej, pričom otáznou je práve dynamika rastu. V prípade domáceho dopytu je oživenie podľa Bernadiča zatiaľ málo pravdepodobné.
Hlavným dôvodom ekonomického rastu slovenskej ekonomiky tak bude naďalej čistý export. "Na potvrdenie tohto faktu slúžia ukazovatele ako nové objednávky, ktoré v kontexte priemyslu naznačujú isté indície, že vonkajší dopyt by mohol naďalej rásť," skonštatoval Bernadič. Dynamika rastu bude závisieť od vonkajšieho prostredia, od kľúčových obchodných partnerov krajiny a od celkovej ekonomicko-politickej situácie v Európe.
Za poklesom domáceho dopytu stojí podľa Bernadiča konečná spotreba domácností. Tá klesla kvôli zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva v dôsledku zníženia reálnej mzdy a nárastu nezamestnanosti. "Pri konečnej spotrebe verejnej správy sme zaznamenali v 1. kvartáli 2012 prekvapujúco istý nárast. Ja osobne sa domnievam, že ide o jav prechodný a tento nárast súvisel s predčasnými parlamentnými voľbami," dodal Bernadič. Ako dodal, k poklesu domáceho dopytu prispel aj pokles v investičnom spotrebiteľskom dopyte.
V bežných cenách hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 4,4 % na 16,556 miliardy eur. V medzikvartálnom porovnaní sa produkcia hospodárstva po sezónnom očistení reálne zvýšila o 0,7 %.
"Nižší prírastok tvorby HDP bol primárne dôsledkom výrazného spomalenia rastu zahraničného dopytu," konštatovali štatistici. Vývoz výrobkov a služieb sa medziročne zvýšil o 2,6 %, čo bolo o 14,2 percentuálneho bodu (p.b.) menej ako v 1. kvartáli 2011. Dovoz výrobkov a služieb klesol o 1,3 %. Čistý export bol napriek tomu naďalej hlavným zdrojom rastu HDP.
Zníženie domáceho dopytu o 0,7 % bolo podľa ŠÚ SR v rozhodujúcej miere spôsobené poklesom tvorby hrubého kapitálu o 4 %, z toho tvorby hrubého fixného kapitálu o 3,9 %. Konečná spotreba domácností sa znížila o 0,1 %. Minuloročnú úroveň prevýšila konečná spotreba verejnej správy o 0,4 % a spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,5 %.
Na celkovom objeme pridanej hodnoty 15,111 miliardy eur mal dominantný podiel priemysel 35,9 %. Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb 18,5 %, verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci 12,9 %. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 najviac vzrástol podiel vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 0,7 p. b.. Najväčší pokles bol v stavebníctve o 1,2 p. b.
Slovensko vytvorilo stabilnú ekonomiku, tvrdí analytik
Ako informoval TASR analytik Michal Kozub zo spoločnosti Home Credit Slovensko, ide o jeden z najlepších výsledkov nielen v strednej Európe, ale v celej eurozóne. Napríklad Česko sa za rovnaké obdobie prepadlo o jedno celé percento, Maďarsko medziročne klesá o 1,5 %. Slovensko tak dokazuje, že vytvorilo stabilnú ekonomiku, ktorá dokáže odolať aj vonkajším nepriaznivým vplyvom, tvrdí Kozub.
Základný kameň stavia zahraničný obchod, ktorý je jedným z najväčších prispievateľov k rastu. Orientácia nielen na trhy Európskej únie, ale aj mimo nich, pomáha ekonomike v období, kedy je dopyt v Európe slabý. Nielen okolie, ale aj samotné Slovensko pomáha k rastu, a to vo forme konečnej spotreby, ktorá vzrástla o 0,1 %. Spotreba domácností len veľmi tesne neprekonala minuloročný výsledok (-0,1 %), spotreba vlády však medziročne vzrástla o 0,4 %.
Slovenskú ekonomiku drží "nad vodou" čistý vývoz
V slovenskej ekonomike naďalej dochádza ku spomaleniu dynamiky rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Kým pred rokom rástol HDP počas 1. štvrťroku v stálych cenách o 3,4 %, počas prvých troch mesiacov tohto roka to bolo o 3 %. Podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR (ŠÚ) Františka Bernadiča je to dôsledkom spomalenia rastu vonkajšieho dopytu a poklesu domáceho dopytu.
Tu bude player
"Na otázku, čo nás stále drží 'nad vodou', by sa dalo odpovedať, že je to jednoznačne čistý vývoz," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Bernadič. Zároveň však upozornil, že dynamika jeho rastu sa spomaľuje a podobný vývoj očakáva aj naďalej, pričom otáznou je práve dynamika rastu. V prípade domáceho dopytu je oživenie podľa Bernadiča zatiaľ málo pravdepodobné.
Hlavným dôvodom ekonomického rastu slovenskej ekonomiky tak bude naďalej čistý export. "Na potvrdenie tohto faktu slúžia ukazovatele ako nové objednávky, ktoré v kontexte priemyslu naznačujú isté indície, že vonkajší dopyt by mohol naďalej rásť," skonštatoval Bernadič. Dynamika rastu bude závisieť od vonkajšieho prostredia, od kľúčových obchodných partnerov krajiny a od celkovej ekonomicko-politickej situácie v Európe.
Za poklesom domáceho dopytu stojí podľa Bernadiča konečná spotreba domácností. Tá klesla kvôli zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva v dôsledku zníženia reálnej mzdy a nárastu nezamestnanosti. "Pri konečnej spotrebe verejnej správy sme zaznamenali v 1. kvartáli 2012 prekvapujúco istý nárast. Ja osobne sa domnievam, že ide o jav prechodný a tento nárast súvisel s predčasnými parlamentnými voľbami," dodal Bernadič. Ako dodal, k poklesu domáceho dopytu prispel aj pokles v investičnom spotrebiteľskom dopyte.
