Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súvislosti s rastom cien predpokladajú, že aktuálna inflačná vlna dosiahne svoj vrchol s najväčšou pravdepodobnosťou v prvej polovici tohto roka.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) - Slovenskú ekonomiku pravdepodobne čaká recesia na prelome rokov 2022 a 2023, prípadne v prvom polroku 2023, s následným veľmi miernym a postupným zotavením. Pri takomto scenári by tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok mohlo dosiahnuť do 1 %. Vyplýva to z makroekonomickej prognózy na rok 2023, ktorú tento týždeň predstavila Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).
Prognóza ekonomického vývoja SR na najbližšie roky je podľa jej autorov v dôsledku zvýšenej miery neistoty zložitejšia ako v "normálnych" časoch. Z dôvodu silného naviazania slovenskej ekonomiky na vývoj Európskej únie (EÚ) je najviac pravdepodobný scenár podobného vývoja ako v prípade európskej ekonomiky.
"V prípade Slovenskej republiky navyše okrem externých geopolitických rizík, a z nich vychádzajúcich konzekvencií najmä v oblasti rizika plynulosti a výkyvov cien dodávok energií, musíme konštatovať zvýšenú mieru politického rizika aj vo vnútri krajiny," upozornili autori prognózy. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nepredpokladajú výraznejší vplyv ochorenia COVID-19 na ekonomiku. "Pre rok 2023 očakávame, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky Slovenska budú energie a inflácia," doplnili.
V súvislosti s rastom cien predpokladajú, že aktuálna inflačná vlna dosiahne svoj vrchol s najväčšou pravdepodobnosťou v prvej polovici tohto roka. "V druhom polroku 2023 by už väčšia časť rastu cien vstupov mala byť zapracovaná v predajných cenách a vcelku optimisticky tiež predpokladáme, že na národnej aj nadnárodnej úrovni EÚ už by mohli byť funkčné rámce na eliminovanie cenových excesov energetických komodít," vysvetlili autori. V medziročnom porovnaní očakávajú mierne zrýchlenie rastu cenovej hladiny na úroveň blízku 14 %.
Pokles ekonomickej aktivity v prvom polroku 2023 sa podľa prognózy neprejaví výraznejším rastom nezamestnanosti, ale skôr dočasne povedie k zmierneniu chronického nedostatku disponibilnej pracovnej sily na Slovensku. Celková zamestnanosť v SR v najbližších dvoch rokoch pravdepodobne zostane na približne nezmenenej úrovni. "Výraznejšiemu prepadu životnej úrovne domácností na Slovensku v najbližších rokoch pravdepodobne zabráni situácia na trhu práce," dodali autori prognózy.
Prognóza ekonomického vývoja SR na najbližšie roky je podľa jej autorov v dôsledku zvýšenej miery neistoty zložitejšia ako v "normálnych" časoch. Z dôvodu silného naviazania slovenskej ekonomiky na vývoj Európskej únie (EÚ) je najviac pravdepodobný scenár podobného vývoja ako v prípade európskej ekonomiky.
"V prípade Slovenskej republiky navyše okrem externých geopolitických rizík, a z nich vychádzajúcich konzekvencií najmä v oblasti rizika plynulosti a výkyvov cien dodávok energií, musíme konštatovať zvýšenú mieru politického rizika aj vo vnútri krajiny," upozornili autori prognózy. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov nepredpokladajú výraznejší vplyv ochorenia COVID-19 na ekonomiku. "Pre rok 2023 očakávame, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky Slovenska budú energie a inflácia," doplnili.
V súvislosti s rastom cien predpokladajú, že aktuálna inflačná vlna dosiahne svoj vrchol s najväčšou pravdepodobnosťou v prvej polovici tohto roka. "V druhom polroku 2023 by už väčšia časť rastu cien vstupov mala byť zapracovaná v predajných cenách a vcelku optimisticky tiež predpokladáme, že na národnej aj nadnárodnej úrovni EÚ už by mohli byť funkčné rámce na eliminovanie cenových excesov energetických komodít," vysvetlili autori. V medziročnom porovnaní očakávajú mierne zrýchlenie rastu cenovej hladiny na úroveň blízku 14 %.
Pokles ekonomickej aktivity v prvom polroku 2023 sa podľa prognózy neprejaví výraznejším rastom nezamestnanosti, ale skôr dočasne povedie k zmierneniu chronického nedostatku disponibilnej pracovnej sily na Slovensku. Celková zamestnanosť v SR v najbližších dvoch rokoch pravdepodobne zostane na približne nezmenenej úrovni. "Výraznejšiemu prepadu životnej úrovne domácností na Slovensku v najbližších rokoch pravdepodobne zabráni situácia na trhu práce," dodali autori prognózy.
