Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od vstupu Slovenska do Európskej únie platilo sedemročné moratórium pre nákup pôdy cudzincami, ktoré potom bolo ešte o tri roky predĺžené a jeho platnosť vypršala v apríli 2014.
Autor TASR
Bratislava 16. januára (TASR) - Slovenská pôda bola do roku 2014 slabo chránená pred vykupovaním. "Vždy sme tvrdili, že zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je potrebný, aj keď má niektoré slabšie miesta," uviedol pre TASR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík pri hodnotení účinnosti opatrení ochraňujúcich výpredaj slovenskej pôdy cudzincom.
"Pohľad do registra nákupov a predajov prezrádza, že sa v ňom objavujú ponuky, takže k zmene vlastníckych vzťahov v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou dochádza," poznamenal.
Od vstupu Slovenska do Európskej únie podľa neho síce platilo sedemročné moratórium pre nákup pôdy cudzincami, ktoré potom bolo ešte o tri roky predĺžené a jeho platnosť vypršala v apríli 2014, ale v princípe nebolo veľmi účinné.
"Právnické osoby mohli aj dovtedy nakupovať pôdu prakticky bez akéhokoľvek obmedzenia a fyzické osoby po určitej dĺžke pobytu na Slovensku, konkrétne po troch rokoch. Celé opatrenie teda bolo viac-menej formálne a cudzincom, ktorí prejavili vážny záujem o nákup slovenskej poľnohospodárskej pôdy, v jeho realizácii vôbec nebránilo," zdôraznil.
Aj vďaka tomu je už podľa Semančíka nemálo slovenskej pôdy v cudzích rukách, respektíve v rukách nepoľnohospodárov, rôznych finančných skupín a podobne. "O tom, koľko našej poľnohospodárskej pôdy už cudzinci reálne kúpili, neexistujú žiadne presné štatistiky. Pracuje sa preto len s odhadmi, ktoré sa najčastejšie pohybujú v rozpätí od 40.000 do 100.000 hektárov. Podľa niektorých odborníkov to však môže byť aj viac, čo vzhľadom na to, že poľnohospodárske podpory sa v našej krajine poskytujú na necelých 1,9 milióna ha, nie je zanedbateľný názor," dodal predseda SPPK.
"Pohľad do registra nákupov a predajov prezrádza, že sa v ňom objavujú ponuky, takže k zmene vlastníckych vzťahov v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou dochádza," poznamenal.
Od vstupu Slovenska do Európskej únie podľa neho síce platilo sedemročné moratórium pre nákup pôdy cudzincami, ktoré potom bolo ešte o tri roky predĺžené a jeho platnosť vypršala v apríli 2014, ale v princípe nebolo veľmi účinné.
"Právnické osoby mohli aj dovtedy nakupovať pôdu prakticky bez akéhokoľvek obmedzenia a fyzické osoby po určitej dĺžke pobytu na Slovensku, konkrétne po troch rokoch. Celé opatrenie teda bolo viac-menej formálne a cudzincom, ktorí prejavili vážny záujem o nákup slovenskej poľnohospodárskej pôdy, v jeho realizácii vôbec nebránilo," zdôraznil.
Aj vďaka tomu je už podľa Semančíka nemálo slovenskej pôdy v cudzích rukách, respektíve v rukách nepoľnohospodárov, rôznych finančných skupín a podobne. "O tom, koľko našej poľnohospodárskej pôdy už cudzinci reálne kúpili, neexistujú žiadne presné štatistiky. Pracuje sa preto len s odhadmi, ktoré sa najčastejšie pohybujú v rozpätí od 40.000 do 100.000 hektárov. Podľa niektorých odborníkov to však môže byť aj viac, čo vzhľadom na to, že poľnohospodárske podpory sa v našej krajine poskytujú na necelých 1,9 milióna ha, nie je zanedbateľný názor," dodal predseda SPPK.
