Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenské domácnosti nešetria na kúpe hračiek ani v ťažkých časoch. Hoci ich nižšie príjmy často nútia šetriť a míňať len na nevyhnutné tovary, hračky do tejto kategórie nespadajú.
Autor TASR
Bratislava 11. decembra (TASR) - Slovenské domácnosti nešetria na kúpe hračiek ani v ťažkých časoch. Hoci ich nižšie príjmy často nútia šetriť a míňať len na nevyhnutné tovary, hračky do tejto kategórie nespadajú. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
"Podiel hračiek na celkových výdavkoch rodín sa dlhodobo zvyšuje, a to z 0,25 % v roku 2004 na 0,30 % v roku 2009. Ich rast sa nezastavil ani v horších časoch, keď sa vyšplhal až na 0,35 % v roku 2012," priblížil analytik banky Ľubomír Koršňák.
Priemerná slovenská domácnosť minula v roku 2012 na nákup hračiek a hier 38 eur. Ako vyplýva z analýzy banky, je to viac, ako boli jej priemerné výdavky napríklad na kuchynské potreby, knihy, rekreačné a športové služby či na cestovné na železniciach. Suma, ktorú priemerná domácnosť na Slovensku v priemere ročne vydá za hračky, sa dokonca približne rovná priemerným ročným výdavkom za kúpu nového televízora. Analytici banky pritom predpokladajú, že veľká časť ročných výdavkov na hračky pripadá práve na obdobie Vianoc.
To, že Slováci nepovažujú hračky za zbytočný výdavok, potvrdzuje aj porovnanie výdavkov lepšie zarábajúcich a nízkopríjmových domácností. "Kto zarába viac, síce minie na hračky v absolútnom vyjadrení vyššiu sumu, tá však tvorí percentuálne menšiu časť jeho výdavkov ako u nízkopríjmových domácností," uviedol Koršňák.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, na hračky minú menej peňazí mnohopočetné rodiny. "Takéto rodiny sa totiž častejšie vyskytujú medzi nízkopríjmovými domácnosťami a v chudobnejších regiónoch Slovenska, napríklad v Prešovskom kraji," doplnil Koršňák. Najviac peňazí minú na hračky rodiny s dvoma deťmi, a to približne 73 eur. Mnohopočetné rodiny s troma a viac deťmi minú na hračky ročne asi o päť eur menej.
Najštedrejšie k svojim deťom sú rodiny s jedným dieťaťom, ktoré naň vynaložia za rok približne 61 eur. "Dieťa v rodine s dvoma deťmi dostane od svojich rodičov hračky za 37 eur a dieťa v mnohopočetnej rodine s troma a viac deťmi už len za 21 eur," vyčíslil Koršňák.
Nezanedbateľné výdavky na hračky však vykazujú aj rodiny bez detí. Ich ročné výdavky v tejto oblasti dosahujú 16 eur, teda približne štyrikrát menej ako u domácností s deťmi. Ako uviedol Koršňák, dalo by sa čakať, že tam budú hrať prím a dvíhať štatistiky najmä babičky a dedkovia. Čísla to však nepotvrdzujú a zdá sa, že ide skôr o bezdetné tety, ujov či iných bezdetných rodinných známych. Domácnosti dôchodcov totiž dávajú na hračky 13 eur ročne. "Starí rodičia svoje vnúčatá radšej rozmaznávajú sladkosťami, na ktoré minú približne 51 eur ročne, čo je o 10 eur viac ako priemerná domácnosť. Dôchodcovia často podporujú svoje ratolesti aj peňažnými darmi, v priemere až 172 eurami za rok," dodal Koršňák.
Z regionálneho pohľadu sú k svojim deťom najštedrejší rodičia a známi v Banskobystrickom kraji. Na dieťa tam domácnosť minie ročne na hračky v priemere 47 eur. V priemere na jedno dieťa je to dokonca 72 eur. Naopak, jednoznačne najmenej hračiek svojim deťom doprajú rodiny v Prešovskom kraji, ktoré dávajú na hračky za rok 23 eur. "Nízke priemerné výdavky na hračky v Prešovskom kraji pravdepodobne vychádzajú aj zo sociálnych odlišností," myslí si Koršňák.
Z hľadiska rozdelenia medzi mestá a vidiek rozdiely nie sú až také významné. Z analýzy vyplynulo, že domácnosti v mestách minú na hračky 36 eur ročne, na vidieku o štyri eurá viac. "Rodiny mimo mesta sú však zvyčajne viacdetné, dieťa v meste preto dostane od svojich rodičov predsa len v priemere o niečo viac hračiek ako dieťa na vidieku," dodal Koršňák.
"Podiel hračiek na celkových výdavkoch rodín sa dlhodobo zvyšuje, a to z 0,25 % v roku 2004 na 0,30 % v roku 2009. Ich rast sa nezastavil ani v horších časoch, keď sa vyšplhal až na 0,35 % v roku 2012," priblížil analytik banky Ľubomír Koršňák.
Priemerná slovenská domácnosť minula v roku 2012 na nákup hračiek a hier 38 eur. Ako vyplýva z analýzy banky, je to viac, ako boli jej priemerné výdavky napríklad na kuchynské potreby, knihy, rekreačné a športové služby či na cestovné na železniciach. Suma, ktorú priemerná domácnosť na Slovensku v priemere ročne vydá za hračky, sa dokonca približne rovná priemerným ročným výdavkom za kúpu nového televízora. Analytici banky pritom predpokladajú, že veľká časť ročných výdavkov na hračky pripadá práve na obdobie Vianoc.
To, že Slováci nepovažujú hračky za zbytočný výdavok, potvrdzuje aj porovnanie výdavkov lepšie zarábajúcich a nízkopríjmových domácností. "Kto zarába viac, síce minie na hračky v absolútnom vyjadrení vyššiu sumu, tá však tvorí percentuálne menšiu časť jeho výdavkov ako u nízkopríjmových domácností," uviedol Koršňák.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, na hračky minú menej peňazí mnohopočetné rodiny. "Takéto rodiny sa totiž častejšie vyskytujú medzi nízkopríjmovými domácnosťami a v chudobnejších regiónoch Slovenska, napríklad v Prešovskom kraji," doplnil Koršňák. Najviac peňazí minú na hračky rodiny s dvoma deťmi, a to približne 73 eur. Mnohopočetné rodiny s troma a viac deťmi minú na hračky ročne asi o päť eur menej.
Najštedrejšie k svojim deťom sú rodiny s jedným dieťaťom, ktoré naň vynaložia za rok približne 61 eur. "Dieťa v rodine s dvoma deťmi dostane od svojich rodičov hračky za 37 eur a dieťa v mnohopočetnej rodine s troma a viac deťmi už len za 21 eur," vyčíslil Koršňák.
Nezanedbateľné výdavky na hračky však vykazujú aj rodiny bez detí. Ich ročné výdavky v tejto oblasti dosahujú 16 eur, teda približne štyrikrát menej ako u domácností s deťmi. Ako uviedol Koršňák, dalo by sa čakať, že tam budú hrať prím a dvíhať štatistiky najmä babičky a dedkovia. Čísla to však nepotvrdzujú a zdá sa, že ide skôr o bezdetné tety, ujov či iných bezdetných rodinných známych. Domácnosti dôchodcov totiž dávajú na hračky 13 eur ročne. "Starí rodičia svoje vnúčatá radšej rozmaznávajú sladkosťami, na ktoré minú približne 51 eur ročne, čo je o 10 eur viac ako priemerná domácnosť. Dôchodcovia často podporujú svoje ratolesti aj peňažnými darmi, v priemere až 172 eurami za rok," dodal Koršňák.
Z regionálneho pohľadu sú k svojim deťom najštedrejší rodičia a známi v Banskobystrickom kraji. Na dieťa tam domácnosť minie ročne na hračky v priemere 47 eur. V priemere na jedno dieťa je to dokonca 72 eur. Naopak, jednoznačne najmenej hračiek svojim deťom doprajú rodiny v Prešovskom kraji, ktoré dávajú na hračky za rok 23 eur. "Nízke priemerné výdavky na hračky v Prešovskom kraji pravdepodobne vychádzajú aj zo sociálnych odlišností," myslí si Koršňák.
Z hľadiska rozdelenia medzi mestá a vidiek rozdiely nie sú až také významné. Z analýzy vyplynulo, že domácnosti v mestách minú na hračky 36 eur ročne, na vidieku o štyri eurá viac. "Rodiny mimo mesta sú však zvyčajne viacdetné, dieťa v meste preto dostane od svojich rodičov predsa len v priemere o niečo viac hračiek ako dieťa na vidieku," dodal Koršňák.
