Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur.
Autor TASR
Bratislava 15. júla (TASR) - Slovenské domácnosti sú v rámci krajín eurozóny zadlžené najmenej. Tvrdí to Poštová banka na základe údajov Eurostatu.
"Úvery slovenských domácností dosiahli na konci roka 2011 úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu," uviedla banka.
Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Kým každý Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur, tak štát svojim veriteľom dlhoval v prepočte na každého obyvateľa krajiny 5530 eur. "Bežní ľudia zväčša investície starostlivo zvažujú a pri svojich výdavkoch často prepočítavajú každý jeden cent. V prípade štátov ale fungovanie na dlh už akosi zľudovelo," konštatovala spoločnosť.
Domácnosti sú v porovnaní s krajinami v eurozóne menej zadlžené v 11 prípadoch. Relatívne málo zadlžené v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sú popri slovenských domácnostiach aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci roka 2011 svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu HDP. "Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k magickej hranici 100 % HDP," konštatovala banka.
V pomere k HDP sú najviac zadlžené domácnosti Cypru
Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali na konci minulého roka 134,6 % HDP ekonomiky. Cyprus je tak zároveň s verejným dlhom na úrovni 71,6 % HDP jednou zo šestice krajín, ktorých domácnosti sú zadlžené viac než ich vlády.
Ďalšími takýmito krajinami eurozóny sú Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Estónsko. V prípade Estónska a Luxemburska je tento fakt predovšetkým dôsledkom dobrého hospodárenia vlád, a teda nízkeho verejného dlhu. "Práve tieto dve ekonomiky majú totiž v pomere k HDP najnižší verejný dlh v eurozóne," upozornila spoločnosť.
V prípade najviac zadlžených štátov ako napríklad Taliansko je dlh obyvateľov voči bankám trikrát menší než dlh štátu. Ten vlani predstavoval úroveň 120,1 % HDP. Grécko dosiahlo na konci minulého roka aj pre pomoc z eurovalu verejný dlh na úrovni 165,3 % HDP. "Gréckym domácnostiach síce život na dlh nie je úplne cudzí, avšak zadlžené sú stále v menšej miere ako ich štát a na konci minulého roka ich dlhy dosahovali necelých 60 % HDP," informovala banka.
"Úvery slovenských domácností dosiahli na konci roka 2011 úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu," uviedla banka.
Napriek tomu, že zadlžovanie Slovákov neustále narastá, ich dlhy nie sú stále také vysoké ako zadlženie štátu. Kým každý Slovák dlžil bankám na konci minulého roka v priemere 3180 eur, tak štát svojim veriteľom dlhoval v prepočte na každého obyvateľa krajiny 5530 eur. "Bežní ľudia zväčša investície starostlivo zvažujú a pri svojich výdavkoch často prepočítavajú každý jeden cent. V prípade štátov ale fungovanie na dlh už akosi zľudovelo," konštatovala spoločnosť.
Domácnosti sú v porovnaní s krajinami v eurozóne menej zadlžené v 11 prípadoch. Relatívne málo zadlžené v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sú popri slovenských domácnostiach aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci roka 2011 svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu HDP. "Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k magickej hranici 100 % HDP," konštatovala banka.
V pomere k HDP sú najviac zadlžené domácnosti Cypru
Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali na konci minulého roka 134,6 % HDP ekonomiky. Cyprus je tak zároveň s verejným dlhom na úrovni 71,6 % HDP jednou zo šestice krajín, ktorých domácnosti sú zadlžené viac než ich vlády.
Ďalšími takýmito krajinami eurozóny sú Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Estónsko. V prípade Estónska a Luxemburska je tento fakt predovšetkým dôsledkom dobrého hospodárenia vlád, a teda nízkeho verejného dlhu. "Práve tieto dve ekonomiky majú totiž v pomere k HDP najnižší verejný dlh v eurozóne," upozornila spoločnosť.
V prípade najviac zadlžených štátov ako napríklad Taliansko je dlh obyvateľov voči bankám trikrát menší než dlh štátu. Ten vlani predstavoval úroveň 120,1 % HDP. Grécko dosiahlo na konci minulého roka aj pre pomoc z eurovalu verejný dlh na úrovni 165,3 % HDP. "Gréckym domácnostiach síce život na dlh nie je úplne cudzí, avšak zadlžené sú stále v menšej miere ako ich štát a na konci minulého roka ich dlhy dosahovali necelých 60 % HDP," informovala banka.
