Jednotný digitálny trh by mal okrem iného zrušiť roamingové poplatky, geografické obmedzenia pri poskytovaní niektorých služieb či obsahu, skresať doručovateľské poplatky a zrýchliť mobilný internet.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Zjednodušiť online obchodovanie v členských krajinách Európskej únie je cieľom iniciatívy jednotného digitálneho trhu. Európska komisia chce v tejto súvislosti sprehľadniť systém DPH, modernizovať autorské právo a zvýšiť ochranu osobných údajov na internete a pod. O význame tejto iniciatívy pre Slovensko a Európu informovali dnes v Bratislave vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek a ďalší hostia.
Ako povedal prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Mário Lelovský, prieskum ukázal, že až takmer dve pätiny (38 %) manažérov slovenských firiem doposiaľ vôbec nepočulo o jednotnom európskom digitálnom trhu, ktorý sa má podľa zámeru Európskej komisie stať realitou do roku 2020. Až 58 % respondentov síce o stratégii nazvanej Digital Single Market niečo započulo alebo čítalo, detaily však nepoznajú.
Jednotný digitálny trh by mal tiež zrušiť roamingové poplatky, geografické obmedzenia pri poskytovaní niektorých služieb či obsahu, skresať doručovateľské poplatky a zrýchliť mobilný internet. Vo výsledku by tak malo vzniknúť prostredie, kde by mal byť predaj cez internet do celej únie rovnako jednoduchý ako predaj na Slovensku.
Stratégiu EÚ detailne poznajú podľa predbežných výsledkov prieskumu GfK iba 4 % firiem, pričom ani jedna zo 134 spoločností, ktoré sa do prieskumu doposiaľ zapojili, zatiaľ v tejto súvislosti nepodnikla opatrenia. Slovenské firmy nielenže o stratégii jednotného digitálneho trhu veľa nevedia, ale sú aj prehnane optimistické.
Príliš optimistickí sú manažéri aj pri posudzovaní príležitostí a hrozieb zavádzania digitalizácie, ktorá je napríklad vo výrobných podnikoch známa ako Industry 4.0 alebo Inteligentný priemysel. Vonkoncom sa však netýka iba priemyselného odvetvia. Súhrnne označilo podľa predbežných výsledkov digitálnu transformáciu 65 % podnikov za "príležitosť" alebo "skôr príležitosť".
Jednotný digitálny trh aj digitálna transformácia a zvyšovanie inteligencie podnikov, predstavujú pre všetky firmy – a obzvlášť z malej krajiny akou je Slovensko – na jednej strane veľké príležitosti, na druhej strane aj reálne hrozby.
"Hrozby sa dajú bez preháňania označiť ako existenčné. Stojíme na prahu novej vlny globalizácie, v ktorej veľkí hráči intenzívnejšie požierajú malých a využívajú svoju silu na ovládnutie ďalších trhov. V stávke je veľa – osudy firiem a v značnej miere aj budúcnosť celej našej ekonomiky," zdôraznil Lelovský.
Ako povedal prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Mário Lelovský, prieskum ukázal, že až takmer dve pätiny (38 %) manažérov slovenských firiem doposiaľ vôbec nepočulo o jednotnom európskom digitálnom trhu, ktorý sa má podľa zámeru Európskej komisie stať realitou do roku 2020. Až 58 % respondentov síce o stratégii nazvanej Digital Single Market niečo započulo alebo čítalo, detaily však nepoznajú.
Jednotný digitálny trh by mal tiež zrušiť roamingové poplatky, geografické obmedzenia pri poskytovaní niektorých služieb či obsahu, skresať doručovateľské poplatky a zrýchliť mobilný internet. Vo výsledku by tak malo vzniknúť prostredie, kde by mal byť predaj cez internet do celej únie rovnako jednoduchý ako predaj na Slovensku.
Stratégiu EÚ detailne poznajú podľa predbežných výsledkov prieskumu GfK iba 4 % firiem, pričom ani jedna zo 134 spoločností, ktoré sa do prieskumu doposiaľ zapojili, zatiaľ v tejto súvislosti nepodnikla opatrenia. Slovenské firmy nielenže o stratégii jednotného digitálneho trhu veľa nevedia, ale sú aj prehnane optimistické.
Príliš optimistickí sú manažéri aj pri posudzovaní príležitostí a hrozieb zavádzania digitalizácie, ktorá je napríklad vo výrobných podnikoch známa ako Industry 4.0 alebo Inteligentný priemysel. Vonkoncom sa však netýka iba priemyselného odvetvia. Súhrnne označilo podľa predbežných výsledkov digitálnu transformáciu 65 % podnikov za "príležitosť" alebo "skôr príležitosť".
Jednotný digitálny trh aj digitálna transformácia a zvyšovanie inteligencie podnikov, predstavujú pre všetky firmy – a obzvlášť z malej krajiny akou je Slovensko – na jednej strane veľké príležitosti, na druhej strane aj reálne hrozby.
"Hrozby sa dajú bez preháňania označiť ako existenčné. Stojíme na prahu novej vlny globalizácie, v ktorej veľkí hráči intenzívnejšie požierajú malých a využívajú svoju silu na ovládnutie ďalších trhov. V stávke je veľa – osudy firiem a v značnej miere aj budúcnosť celej našej ekonomiky," zdôraznil Lelovský.