Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do dvoch rokov plánuje 52 % oslovených podnikov preinvestovať do výskumu a vývoja aspoň toľko prostriedkov ako v roku 2014.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. mája (TASR) - Väčšina slovenských spoločností aktívnych v oblasti výskumu a vývoja plánuje využiť dodatočný odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. superodpočet. Tieto spoločnosti však od štátu čakajú navýšenie miery dodatočného odpočtu na úroveň okolitých štátov. Vyplýva to z prieskumu R&D Survey 2015 uskutočneného spoločnosťou Deloitte v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorý bol dnes prezentovaný na stretnutí venovanému podpore výskumu a vývoja.
"Výsledky tohto prieskumu ukazujú, že spoločnosti by tento podporný nástroj privítali. Je transparentný, adresný, spravodlivý a je dostupný všetkým, Ale aby bol motivujúci a dôveryhodný, musí byť vyšší a mal by byť mať jasné pravidlá. Je teda potrebné určité usmernenie zo strany Ministerstva financií SR, respektíve Finančnej správy," poznamenal na margo prieskumu riaditeľ na oddelení daní spoločnosti Deloitte Martin Rybár.
Podľa prieskumu až 84 % respondentov uviedlo, že nízka miera dodatočného odpočtu môže Slovensko znevýhodňovať v porovnaní s inými štátmi pri rozhodovaní o mieste realizácie výskumných a vývojových projektov.
Viac ako tretina spoločností (36 %) sa v prieskume vyjadrila, že daňové stimuly pozná, ale nevie, ktorú činnosť možno považovať za výskum a vývoj a ako dokázať, že ide o činnosť v oblasti výskumu. Zároveň oslovené firmy nepoznajú postoj daňových orgánov voči nákladom na výskum a vývoj, preto považujú uplatnenie daňových stimulov za rizikové.
V oblasti príspevkov na výskum a vývoj sa tretina respondentov vyjadrila, že nemá dostatočné zdroje na sledovanie možností získavania príspevkov a v konečnom dôsledku ani na vypracovanie úspešnej žiadosti.
V krátkodobom časovom horizonte (do dvoch rokov) plánuje 52 % oslovených podnikov preinvestovať do výskumu a vývoja aspoň toľko prostriedkov ako v roku 2014. V dlhšom časovom horizonte (do troch až piatich rokov) má 55 % respondentov v úmysle zvýšiť svoje výdavky v tejto oblasti.
Prieskum R&D Survey 2015 uskutočnila spoločnosť Deloitte v spolupráci s agentúrou SARIO. Prieskum sa okrem Slovenska uskutočnil v ďalších desiatich krajinách, a to v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku, Slovinsku a v troch pobaltských štátoch.
"Výsledky tohto prieskumu ukazujú, že spoločnosti by tento podporný nástroj privítali. Je transparentný, adresný, spravodlivý a je dostupný všetkým, Ale aby bol motivujúci a dôveryhodný, musí byť vyšší a mal by byť mať jasné pravidlá. Je teda potrebné určité usmernenie zo strany Ministerstva financií SR, respektíve Finančnej správy," poznamenal na margo prieskumu riaditeľ na oddelení daní spoločnosti Deloitte Martin Rybár.
Podľa prieskumu až 84 % respondentov uviedlo, že nízka miera dodatočného odpočtu môže Slovensko znevýhodňovať v porovnaní s inými štátmi pri rozhodovaní o mieste realizácie výskumných a vývojových projektov.
Viac ako tretina spoločností (36 %) sa v prieskume vyjadrila, že daňové stimuly pozná, ale nevie, ktorú činnosť možno považovať za výskum a vývoj a ako dokázať, že ide o činnosť v oblasti výskumu. Zároveň oslovené firmy nepoznajú postoj daňových orgánov voči nákladom na výskum a vývoj, preto považujú uplatnenie daňových stimulov za rizikové.
V oblasti príspevkov na výskum a vývoj sa tretina respondentov vyjadrila, že nemá dostatočné zdroje na sledovanie možností získavania príspevkov a v konečnom dôsledku ani na vypracovanie úspešnej žiadosti.
V krátkodobom časovom horizonte (do dvoch rokov) plánuje 52 % oslovených podnikov preinvestovať do výskumu a vývoja aspoň toľko prostriedkov ako v roku 2014. V dlhšom časovom horizonte (do troch až piatich rokov) má 55 % respondentov v úmysle zvýšiť svoje výdavky v tejto oblasti.
Prieskum R&D Survey 2015 uskutočnila spoločnosť Deloitte v spolupráci s agentúrou SARIO. Prieskum sa okrem Slovenska uskutočnil v ďalších desiatich krajinách, a to v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku, Slovinsku a v troch pobaltských štátoch.
