Brusel 27. novembra (TASR) - Zatiaľ iba deväť členských krajín EÚ zaslalo na Generálny sekretariát Európskej komisie (EK) svoje národné plány na obnovu a odolnosť, cez ktoré sa chcú uchádzať o granty a pôžičky zo 750-miliardového fondu na obnovu po koronakríze. Podľa informácií TASR Slovensko do tejto skupiny nepatrí.

Nemenované zdroje z prostredia exekutívy EÚ potvrdili, že národné plány, ktoré boli doručené do Bruselu, nespĺňajú očakávania eurokomisie, ktorá trvá na modernizácii ekonomík prostredníctvom digitalizácie a ekologizácie spoločnosti. Tieto požiadavky nespĺňajú ani čiastkové návrhy slovenskej vlády v oblasti zdravotníctva, ktoré podľa správ uniknutých do médií EK nepovažuje za najvhodnejšie. Nerozumie napríklad vysokej investícii do starostlivosti o duševné zdravie a budovania liečební duševného zdravia.

Viacerí slovenskí europoslanci oslovení TASR vyjadrili nádej, že Slovensko plán obnovy stihne načas poslať do Bruselu a nepríde o potrebné miliardy eur.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) uviedla, že vláda musí tento plán poslať s dostatočnou časovou rezervou, aby mohla zareagovať na kritické pripomienky eurokomisie. Priznala, že o presadzovaných prioritách má informácie len od ministrov za stranu SaS, v oblasti hospodárstva a školstva, a dodala, že táto koaličná strana si svoju domácu úlohu splní. "Chcela by som apelovať na vládu ako takú, aby urýchlila prípravy plánu obnovy, pretože to, čo sme zatiaľ poslali v súvislosti s plánmi na reformu zdravotníctva, nebolo prijaté pozitívne. Vláda by mala na dennej báze komunikovať s eurokomisiou a informovať o tom, ako sa ten plán vyvíja. Aby sme nezažili nepríjemné prekvapenie, že náš plán neprejde a prídeme o miliardy eur, ktoré máme šancu získať," opísala situáciu.



Martin Hojsík (PS) upozornil, že neexistuje niečo ako otvorená diskusia o pláne obnovy, ktorý je veľmi dôležitý, lebo bude určovať ďalšie smerovanej našej krajiny. "Je pre mňa sklamaním, že vláda zatiaľ nedokázala predstaviť verejnosti ani Európskej komisii aspoň návrh plánu, o ktorom by sa dalo diskutovať. Poslali do Bruselu len malú časť, aj napriek tomu, že komisia prosila členské štáty, aby poslali celý plán naraz. Hovoriť o niečom takom dôležitom po častiach môže spôsobiť, že sa nepozrieme na celkové smerovanie," vysvetlil poslanec. Dodal, že od vlády očakáva, že o pláne obnovy bude včas informovať aj širokú verejnosť a že pripravované reformy pojme ako zelenú a spravodlivú transformáciu a pomôže Slovensku ukotviť sa v 21. storočí. Spresnil, že z dohodnutých miliárd musí ísť aspoň 30 percent na ochranu klímy, europarlament chce aspoň 20 percent na digitalizáciu a je snaha ďalších 10 percent z tohto balíka vynaložiť na ochranu biodiverzity.



Robert Hajšel (Smer-SD) tiež skritizoval skutočnosť, že vláda zatiaľ svoj plán obnovy nezverejnila. Dodal, že by do vypracovávania tohto plánu mali byť zapojení aj sociálni partneri - zamestnávateľské zväzy a odbory. "Aby výsledkom týchto rokovaní bolo niečo, čo spĺňa parametre Európskej komisie a rieši najzásadnejšie problémy slovenskej ekonomiky," odkázal poslanec. Podľa jeho slov z uniknutých správ do slovenských médií vyplýva, že prvé návrhy, ktoré vláda SR poslala do Bruselu, nie sú uspokojivé a treba ich prepracovať. Spresnil, že nikto nechce zanedbať otázku liečby duševného zdravia, ale v čase, keď kolabuje ekonomika a v dôsledku koronakrízy trpia živnostníci a mali a strední podnikatelia, vláda by mala čo najväčšie úsilie venovať obnove ekonomiky a podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.



"Mali by sme využiť tieto peniaze na naštartovanie nielen našej ekonomiky, ale aby sme sa posunuli dopredu v snahe plniť naše záväzky v oblasti znižovania skleníkových plynov a prechode na digitalizáciu a automatizáciu nášho priemyslu," zhodnotil situáciu Hajšel.

Spravodajca TASR Jaromír Novak