Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Občanov Európskej únie trápi predovšetkým široký okruh sociálnych problémov, ktoré boli zdôrazňované aj počas Konferencie o budúcnosti Európy.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 10. júna (TASR) - V EÚ sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o potrebe spustenia konventu o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k zmene základných zmlúv o EÚ. Pohľady slovenských europoslancov na potrebu revízie základných zmlúv v nadväznosti na nedávno skončenú Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE) prináša okrem iného TASR v rámci týždenného súhrnu udalostí okolo konferencie.
Európsky parlament podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu) už požiadal Výbor pre ústavné veci (AFCO), aby pripravil návrhy na reformu týchto zmlúv. "Je tu silné volanie po tom, aby sme spustili ďalší konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k zmene zmlúv o fungovaní EÚ," povedal Bilčík a pripomenul, že takýto konvent sa naposledy konal pred 20 rokmi. "Realita, v ktorej EÚ funguje, sa však odvtedy výrazne zmenila, a preto je potrebné prispôsobiť tomu aj základné pravidlá, podľa ktorých EÚ funguje," povedal.
Konferencia o budúcnosti Európy mala byť akousi formou priamej demokracie, avšak na to sa do nej zapojilo príliš málo občanov – iba 700.000, pričom Európska únia má 450 miliónov obyvateľov, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský patriot). "Účasť nebola taká vysoká, aby mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní niektorých otázok," zhodnotil.
Európska komisia by mala podľa slovenského europoslanca Roberta Hajšela predložiť v súlade s odporúčaniami Konferencie o budúcnosti Európy legislatívne návrhy v oblastiach pracovného a sociálneho práva, práva na primeraný príjem a primerané bývanie a najmä práva detí a mládeže. "Do úvahy prichádza aj možné posilnenie vojenských a obranných kapacít EÚ a zefektívnenie spoločnej zahraničnej politiky," priblížil Hajšel pre TASR možné legislatívne výsledky CoFoE.
Občanov Európskej únie trápi predovšetkým široký okruh sociálnych problémov, ktoré boli zdôrazňované aj počas Konferencie o budúcnosti Európy. Občania napríklad žiadali, aby zelenú transformáciu sprevádzali sociálne opatrenia na zmiernenie jej dopadov na zraniteľné skupiny obyvateľov. Pre TASR to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). Pripomenula, že ľudí na Slovensku aj v iných novších členských krajinách znepokojuje tiež dvojaká kvalita potravín. "To v konečnom dôsledku poukazuje na nevyhnutnosť väčšej sebestačnosti pri výrobe základných potravín," povedala s tým, že je to okrem iného aj ekologickejšie.
Ambiciózne návrhy v oblasti klímy a prírody, ktoré zazneli počas Konferencie o budúcnosti Európy, sú pre Európsky parlament jasným signálom, kam majú európske inštitúcie smerovať – teda k záchrane klímy a spravodlivému prechodu na zelenú ekonomiku. Povedal to pre TASR slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu). "Verím, že práve tieto návrhy bude (Európsky) parlament vedieť realizovať vo forme reforiem," povedal.
Občania členských krajín EÚ mali od mája minulého roka prostredníctvom CoFoE možnosť vyjadriť sa k budúcemu smerovaniu EÚ a navrhnúť zmeny. Plénum tejto konferencie na konci apríla prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení.
Európsky parlament podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu) už požiadal Výbor pre ústavné veci (AFCO), aby pripravil návrhy na reformu týchto zmlúv. "Je tu silné volanie po tom, aby sme spustili ďalší konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k zmene zmlúv o fungovaní EÚ," povedal Bilčík a pripomenul, že takýto konvent sa naposledy konal pred 20 rokmi. "Realita, v ktorej EÚ funguje, sa však odvtedy výrazne zmenila, a preto je potrebné prispôsobiť tomu aj základné pravidlá, podľa ktorých EÚ funguje," povedal.
Konferencia o budúcnosti Európy mala byť akousi formou priamej demokracie, avšak na to sa do nej zapojilo príliš málo občanov – iba 700.000, pričom Európska únia má 450 miliónov obyvateľov, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský patriot). "Účasť nebola taká vysoká, aby mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní niektorých otázok," zhodnotil.
Európska komisia by mala podľa slovenského europoslanca Roberta Hajšela predložiť v súlade s odporúčaniami Konferencie o budúcnosti Európy legislatívne návrhy v oblastiach pracovného a sociálneho práva, práva na primeraný príjem a primerané bývanie a najmä práva detí a mládeže. "Do úvahy prichádza aj možné posilnenie vojenských a obranných kapacít EÚ a zefektívnenie spoločnej zahraničnej politiky," priblížil Hajšel pre TASR možné legislatívne výsledky CoFoE.
Občanov Európskej únie trápi predovšetkým široký okruh sociálnych problémov, ktoré boli zdôrazňované aj počas Konferencie o budúcnosti Európy. Občania napríklad žiadali, aby zelenú transformáciu sprevádzali sociálne opatrenia na zmiernenie jej dopadov na zraniteľné skupiny obyvateľov. Pre TASR to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). Pripomenula, že ľudí na Slovensku aj v iných novších členských krajinách znepokojuje tiež dvojaká kvalita potravín. "To v konečnom dôsledku poukazuje na nevyhnutnosť väčšej sebestačnosti pri výrobe základných potravín," povedala s tým, že je to okrem iného aj ekologickejšie.
Ambiciózne návrhy v oblasti klímy a prírody, ktoré zazneli počas Konferencie o budúcnosti Európy, sú pre Európsky parlament jasným signálom, kam majú európske inštitúcie smerovať – teda k záchrane klímy a spravodlivému prechodu na zelenú ekonomiku. Povedal to pre TASR slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu). "Verím, že práve tieto návrhy bude (Európsky) parlament vedieť realizovať vo forme reforiem," povedal.
Občania členských krajín EÚ mali od mája minulého roka prostredníctvom CoFoE možnosť vyjadriť sa k budúcemu smerovaniu EÚ a navrhnúť zmeny. Plénum tejto konferencie na konci apríla prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení.
