Brusel 14. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu rokovali a neskôr aj hlasovali o uznesení k novému viacročnému finančnému rámcu a o pláne pre hospodársku obnovu Európy.

Uznesenie, ktoré podľa slovenských europoslancov podporili všetky veľké frakcie v europarlamente, vyzdvihuje potrebu zelenej obnovy a nasmerovanie investícií do európskej ekologickej dohody.

Poslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), ktorý sa spolupodieľal na tvorbe uznesenia, privítal jeho širokú podporu a vyzdvihol dôležitosť "zelenej obnovy". "Európsky parlament vyslal jasný signál Európskej komisii, ale aj členským štátom, že obnova ekonomiky, ktorá príde po skončení koronakrízy, musí byť zelená. Ak chceme, aby bola Európa a všetky členské štáty EÚ úspešné, musíme zreformovať európsku ekonomiku a investovať do budúcnosti," uviedol.

Dodal, že masívne investície treba nasmerovať prioritne do zelenej obnovy a digitalizácie, čo zaručí, že európska ekonomika bude odolnejšia a pripravenejšia na ďalšie krízy. "Otvorila sa pred nami obrovská príležitosť. Ak sa jej chytíme a využijeme ju, Slovensko a Európa budú mať šancu obstáť v globálnej konkurencii. Bude kľúčové, aby nielen európske inštitúcie, ale aj tie národné, urobili všetko preto, aby obmedzené zdroje investovali rozumne a vizionársky. Krajiny, ktoré tak urobia, budú úspešné. Slovensko musí byť jednou z nich," odkázal Hojsík.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) spresnila, že predložený plán obnovy sa zameriava na štyri prioritné oblasti: obnovenie fungovania spoločného trhu, masívna investičná podpora, rozvoj globálnej spolupráce v boji s následkami pandémie a potreba efektívneho riadenia všetkých súvisiacich procesov.

Oživenie rastu európskej ekonomiky bude z veľkej časti financované prostredníctvom záchranného fondu na obnovu hospodárstva. "Návrh Európskej komisie bude musieť byť rozumný, kreatívny a inovatívny. Evidentná je potreba výrazného zvýšenia rozpočtu, čo však aj vplyvom ekonomického poklesu spôsobeného koronakrízou vôbec nebude jednoduché," skonštatovala poslankyňa. Diskusia bude podľa nej aj o možnostiach hľadania nových vlastných zdrojov príjmov, ktoré môžu nadväzovať na opatrenia súvisiace s európskou ekologickou dohodou a dodala, že dôležitým nástrojom európskeho rozpočtu musí byť aj naďalej politika súdržnosti a s ňou súvisiace kohézne fondy. "Tie sa osvedčili pri minulých krízach a dokážu pomáhať v budovaní jednotnejšej a sociálnejšej Európy," uviedla poslankyňa.

"Financovať záchranu cez štrukturálne fondy by asi nebolo najlepšie riešenie, pretože tieto fondy sú určené na rozvoj členských štátov a jednotlivých politík a nie na záchranné opatrenia," upozornila Beňová. Spresnila, že to, čo platí v prípade nevyužitých eurofondov z doterajšieho programovacieho obdobia, nesmie platiť pre budúci dlhodobý rozpočet EÚ.

Podľa poslankyne Miriam Lexmann (KDH) by krajiny EÚ mali upustiť od vnímania eurorozpočtu ako nejakej charity pre krajiny, podnikateľské sektory či sociálne skupiny obyvateľov ohrozené dosahmi koronakrízy. "Nemali by to vnímať, že my teraz budeme dlhodobo dávať peniaze a urobíme ich závislými od niečoho. Samozrejme, tá prvotná injekcia je veľmi dôležitá, mali by sa tie sektory naštartovať, ale je dôležité, aby sme mali jasnú víziu, čo chceme získať," opísala situáciu Lexmann.

Upozornila hlavne na skutočnosť, že pre záchranný fond by sa nemalo siahať na peniaze z rozpočtu EÚ určených na rozvoj a infraštruktúru a presmerovať ich do záchranného balíka na oživenie ekonomiky. Podľa jej slov treba nájsť taký systém, aby prežili aj malé a stredné podniky, aby bola vytvorená štruktúra, ktorá im pomôže opätovný štart činnosti alebo aj posun na iný druh podnikania. To napríklad znamená snahy o digitalizáciu európskej ekonomiky a urobiť ju odolnejšou na ekonomické šoky alebo na ďalšie zdravotné krízy, ktorá môže prísť.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)