Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ivan Štefanec si myslí, že pri vytváraní fondu obnovy bude kľúčové, že nebude obsahovať vzájomné ručenie za staré dlhy a že bude postavený na jasných pravidlách a mechanizmoch.
Autor TASR
Brusel 27. mája (TASR) – Obnova európskeho hospodárstva musí byť zelená a digitálna. Uviedli to viacerí slovenskí europoslanci v súvislosti s balíkom opatrení na obnovu hospodárstva EÚ a novým návrhom viacročného finančného rámca Únie. Oba návrhy v stredu predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Poslankyňa Monika Beňová skonštatovala, že pre Slovensko bude dôležitý spôsob, akým chce EK zabezpečiť alokáciu dvoch biliónov eur, o ktorých sa diskutuje. Rovnako aj forma poskytovania týchto finančných prostriedkov smerom k jednotlivým členským štátom. Pripomenula, že lídri členských krajín sa rozprávajú o spoločnom financovaní európskej obnovy po koronakríze už niekoľko týždňov, no ich postoje sa zásadne líšia. Ako však dodala, musia dospieť ku kompromisu, lebo vzhľadom na očakávaný hospodársky prepad je spoločný postup pre pokračovanie rastu a stabilitu nevyhnutný.
Naznačila, že rozpory pretrvávajú v spôsobe prerozdeľovania peňazí, či už vo forme pôžičiek alebo grantov, a preto by mala eurokomisia prísť s "inovatívnym systémom", ktorý skombinuje obe možnosti a zohľadní rozličné kritériá, ako sú zdravotné dosahy koronakrízy, ekonomický pokles a potrebu zamerania sa na rozvojové projekty nevyhnutné pre opätovné naštartovanie hospodárstva.
Jej stranícky kolega v EP Robert Hajšel upozornil, že oddelenie ozdravného plánu od VFR dá možnosť dlhodobému rozpočtu sústrediť sa na tradičné priority, ako je kohézna politika či poľnohospodárstvo a vyjadril nádej, že značná časť z tohto rozpočtu pôjde na realizáciu Európskej ekologickej dohody. Spresnil, že dekarbonizáciu a prechod na zelené hospodárstvo bude treba zaplatiť, a preto EÚ musí vytvárať vlastné rozpočtové zdroje.
"Musíme sa dohodnúť v rámci všetkých inštitúcií EÚ na tom, čo tieto zdroje bude tvoriť, či to bude uhlíková daň, daň z jednorazových plastov, či dane z finančných transakcií, alebo časť korporátnej dane," odkázal europoslanec.
Michal Wiezik (Spolu-OD) priznal, že dlhodobý rozpočet je primárne zameraný na reštartovanie ekonomiky po koronakríze, ale ako dodal, dôležité je, že EK aj europoslanci podporujú návrh, že toto oživenie má byť "zelené".
"Netreba sa vracať späť k uhoľným a ropným priemyslom, ale ísť cestou modernizácie, čo je Európska ekologická dohoda. Nepôjde tak ani o to, že koľko peňazí, ale na aké aktivity sa budú vyčleňovať," vysvetlil. Wiezik zároveň ocenil, že priame rozpočtové prostriedky EÚ by sa mali zvýšiť až na úroveň okolo 1,5 až 1,7 % HDP.
Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) súhlasí s názorom, že VFR potrebuje oživiť ekonomiku EÚ, ako však dodal, malo by to ladiť so zelenou transformáciou, čiže so znižovaním emisií CO2, lepšou ochranou biodiverzity a vytváraním nových pracovných miest.
"Musíme myslieť na planétu. Žijeme na planetárny dlh, spotrebujeme viac zdrojov, ako planéta dokáže uniesť. To treba zmeniť," odkázal.
Ivan Štefanec (KDH) si myslí, že pri vytváraní fondu obnovy bude kľúčové, že nebude obsahovať vzájomné ručenie za staré dlhy a že bude postavený na jasných pravidlách a mechanizmoch.
"Jeho cieľom je obnova európskej ekonomiky založená na investíciách do inovácií a podpory malého a stredného podnikania. Fond by nemal zmysel, ak by len nalieval peniaze do ekonomík bez toho, aby sa v budúcnosti vrátili vo forme jej vyššej kvality," spresnil. Pripomenul, že kontrolu nad využívaním tohto fondu musí mať Európska komisia a Európsky parlament.
"Vyčlenené prostriedky treba použiť v oblastiach, ktoré vytvárajú budúci rast. Ide najmä o digitalizáciu, inovácie a podporu malého a stredného podnikania. Je dôležité, aby aj členské štáty vytvorili také mechanizmy vnútorného prerozdeľovania, aby sa táto podpora dostala včas a adresne tam, kam patrí," dodal Štefanec.
Podľa poslankyne Miriam Lexmann by sa fond obnovy mal zamerať na tri prioritné oblasti: podpora verejného zdravotníctva, aby bolo odolnejšie, ak prídu ďalšie pandémie; podpora podnikateľského sektora s dôrazom na malé a stredné podniky a likviditu firiem a do tretice podpora zamestnanosti. A to všetko pri dodržiavaní cieľov prerodu na zelenú a digitálnu ekonomiku.
Poslankyňa Monika Beňová skonštatovala, že pre Slovensko bude dôležitý spôsob, akým chce EK zabezpečiť alokáciu dvoch biliónov eur, o ktorých sa diskutuje. Rovnako aj forma poskytovania týchto finančných prostriedkov smerom k jednotlivým členským štátom. Pripomenula, že lídri členských krajín sa rozprávajú o spoločnom financovaní európskej obnovy po koronakríze už niekoľko týždňov, no ich postoje sa zásadne líšia. Ako však dodala, musia dospieť ku kompromisu, lebo vzhľadom na očakávaný hospodársky prepad je spoločný postup pre pokračovanie rastu a stabilitu nevyhnutný.
Naznačila, že rozpory pretrvávajú v spôsobe prerozdeľovania peňazí, či už vo forme pôžičiek alebo grantov, a preto by mala eurokomisia prísť s "inovatívnym systémom", ktorý skombinuje obe možnosti a zohľadní rozličné kritériá, ako sú zdravotné dosahy koronakrízy, ekonomický pokles a potrebu zamerania sa na rozvojové projekty nevyhnutné pre opätovné naštartovanie hospodárstva.
Jej stranícky kolega v EP Robert Hajšel upozornil, že oddelenie ozdravného plánu od VFR dá možnosť dlhodobému rozpočtu sústrediť sa na tradičné priority, ako je kohézna politika či poľnohospodárstvo a vyjadril nádej, že značná časť z tohto rozpočtu pôjde na realizáciu Európskej ekologickej dohody. Spresnil, že dekarbonizáciu a prechod na zelené hospodárstvo bude treba zaplatiť, a preto EÚ musí vytvárať vlastné rozpočtové zdroje.
"Musíme sa dohodnúť v rámci všetkých inštitúcií EÚ na tom, čo tieto zdroje bude tvoriť, či to bude uhlíková daň, daň z jednorazových plastov, či dane z finančných transakcií, alebo časť korporátnej dane," odkázal europoslanec.
Michal Wiezik (Spolu-OD) priznal, že dlhodobý rozpočet je primárne zameraný na reštartovanie ekonomiky po koronakríze, ale ako dodal, dôležité je, že EK aj europoslanci podporujú návrh, že toto oživenie má byť "zelené".
"Netreba sa vracať späť k uhoľným a ropným priemyslom, ale ísť cestou modernizácie, čo je Európska ekologická dohoda. Nepôjde tak ani o to, že koľko peňazí, ale na aké aktivity sa budú vyčleňovať," vysvetlil. Wiezik zároveň ocenil, že priame rozpočtové prostriedky EÚ by sa mali zvýšiť až na úroveň okolo 1,5 až 1,7 % HDP.
Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) súhlasí s názorom, že VFR potrebuje oživiť ekonomiku EÚ, ako však dodal, malo by to ladiť so zelenou transformáciou, čiže so znižovaním emisií CO2, lepšou ochranou biodiverzity a vytváraním nových pracovných miest.
"Musíme myslieť na planétu. Žijeme na planetárny dlh, spotrebujeme viac zdrojov, ako planéta dokáže uniesť. To treba zmeniť," odkázal.
Ivan Štefanec (KDH) si myslí, že pri vytváraní fondu obnovy bude kľúčové, že nebude obsahovať vzájomné ručenie za staré dlhy a že bude postavený na jasných pravidlách a mechanizmoch.
"Jeho cieľom je obnova európskej ekonomiky založená na investíciách do inovácií a podpory malého a stredného podnikania. Fond by nemal zmysel, ak by len nalieval peniaze do ekonomík bez toho, aby sa v budúcnosti vrátili vo forme jej vyššej kvality," spresnil. Pripomenul, že kontrolu nad využívaním tohto fondu musí mať Európska komisia a Európsky parlament.
"Vyčlenené prostriedky treba použiť v oblastiach, ktoré vytvárajú budúci rast. Ide najmä o digitalizáciu, inovácie a podporu malého a stredného podnikania. Je dôležité, aby aj členské štáty vytvorili také mechanizmy vnútorného prerozdeľovania, aby sa táto podpora dostala včas a adresne tam, kam patrí," dodal Štefanec.
Podľa poslankyne Miriam Lexmann by sa fond obnovy mal zamerať na tri prioritné oblasti: podpora verejného zdravotníctva, aby bolo odolnejšie, ak prídu ďalšie pandémie; podpora podnikateľského sektora s dôrazom na malé a stredné podniky a likviditu firiem a do tretice podpora zamestnanosti. A to všetko pri dodržiavaní cieľov prerodu na zelenú a digitálnu ekonomiku.
