Brusel/Štrasburg 8. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok (7. 4.) prijali svoje požiadavky na legislatívny návrh Európskej komisie o práve na opravu. Tieto snahy podporili aj viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Michal Wiezik (PS) tvrdí, že budúcnosť patrí obehovej ekonomike, a preto je vďačný za každú iniciatívu, ktorá spotrebiteľom umožní efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov či predchádzanie vzniku odpadov a znižovanie jeho množstva. "Vyzývame Európsku komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu by bolo možné navrhnúť právo na opravu, aby bol kupujúcim umožnený jednoduchý a cenovo dostupný prístup k opravám aj po uplynutí záručnej lehoty výrobkov," uviedol. Táto dobrá prax sa podľa neho vytratila s nástupom rýchleho konzumného štýlu života a nastal času sa k nej opäť vrátiť.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že súčasťou dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody musí byť aj zaistenie produkcie trvácnych výrobkov. "Ide aj o podporu obehového hospodárstva a posilňovanie postavenia spotrebiteľov, ktorí musia mať k dispozícii všetky informácie o dostupnosti opráv ich výrobkov," vysvetlila. Tieto musia byť v porovnaní s kúpou nového tovaru atraktívne a nákladovo efektívne. Koncept práva na opravu podľa nej získava na význame aj v súvislosti so zdražovaním, ktoré vytvára extrémny tlak na mnohé domácnosti. Dodala, že je potrebné zabrániť akýmkoľvek postupom umelo skracujúcim životnosť výrobkov, napríklad v prípade elektrických spotrebičov, a aj samotný dizajn výrobkov by mal byť prispôsobený požiadavkám na ich dlhšiu životnosť.

Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že množstvo spotrebiteľov uprednostňuje kvalitu pred kvantitou, a preto je dopyt po trvácnejších výrobkoch, ktoré je možné opraviť. "Ešte stále sa však stretávame s nedostatkom informácií o možnostiach opravy, nedostupnými náhradnými dielmi či ekonomickou neúnosnosťou opravy, keď je ľahšie kúpiť si nový výrobok ako opraviť starý," opísala situáciu. Aj preto EP podľa nej prijal uznesenie, ktoré žiada, aby spotrebitelia mali dostatok relevantných informácií a aby bola opraviteľnosť výrobkov jednoduchá a ekonomická. Podľa jej slov oprava výrobkov namiesto kúpy nových je aj ekologická. Za dôležitý bod uznesenia považuje otvorenie témy o predĺžení záruky pre niektoré kategórie výrobkov či probléme plánovaného zastarávania softvérov prostredníctvom vyžadovaných aktualizácií.

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právo na opravu je na mnohých trhoch správne súčasťou ich pravidiel. "Pri jeho predĺžení by sme však nemali brať do úvahy len to, že staré výrobky budú dlhšie fungovať. Mali by sme brať do úvahy aj to, že podľa odborných štúdií opravované staré výrobky často škodia životnému prostrediu viac než nové výrobky novej ekologickej generácie," upozornil. Dodal, že treba brať do úvahy aj to, že čím dlhšie bude právo na opravu, tým vyššia bude aj nákupná cena produktov. "Hlavným cieľom pri ochrane spotrebiteľa by nemalo byť zvýšenie počtu jeho práv, ale to, aby za svoje peniaze dostal čo najviac úžitku," vysvetlil.

Robert Hajšel (Smer-SD) ocenil, že aj vďaka pozmeňovaciemu návrhu, ktorého bol spoluautorom, sa EP podarilo zakázať zabudovávanie tzv. "kazítok" do spotrebičov a že konečne ľudia budú mať garantované právo na opravu pokazeného výrobku. "Výrobcom sa to veľmi nepáči, ale zabezpečenie opravy spôsobí posilnenie celého surovinového reťazca a umožní tvorbu nových pracovných miest. Odteraz budú musieť výrobcovia uvádzať na výrobku informácie o životnosti, a tým sa vytvorí tlak na ich dlhšiu životnosť," opísal situáciu.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)