Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eugen Jurzyca (SaS) zopakoval, že modrá karta EÚ je určená kvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín, ktorí chcú na základe pracovnej zmluvy pracovať v EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Štrasburg 16. septembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (15.9.) v Štrasburgu prijali reformu modrej karty Európskej únie, čo privítali aj slovenskí europoslanci. Cieľom reformovanej modrej karty je uľahčiť zamestnávanie vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ a zmierniť tak nedostatok pracovných síl v kľúčových odvetviach.
Eugen Jurzyca (SaS) zopakoval, že modrá karta EÚ je určená kvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín, ktorí chcú na základe pracovnej zmluvy pracovať v EÚ. Ide o dokument, ktorý im uľahčí príchod do EÚ a pripomenul, že v roku 2019 okolo 36.000 zahraničných pracovníkov využilo modrú kartu, väčšina z nich v Nemecku. Poslanec spresnil, že nová karta ešte viac zjednoduší pravidlá dokladovania o kvalifikácii, predlžuje sa trvanie platnosti modrej karty minimálne na dva roky.
Podľa neho však platí, že členské krajiny budú mať aj naďalej vlastné schémy, ktoré môžu používať, aby prijali migrantov do svojej krajiny. Upozornil, že Slovensko túto možnosť využíva najmenej zo všetkých členských krajín Únie. Odkázal na oficiálne štatistické údaje, podľa ktorých v rozpätí desiatich rokov, od 2007 do 2017, SR prijala najmenej cudzincov na svoj pracovný trh. Najlepšie si v tomto smere počínala Litva.
"Má zmysel modrú kartu zlepšovať. Je to dobré pre tých, ktorí prichádzajú, aby sa ku nám ľahšie dostali, ak niečo vedia samozrejme, a je to dobré aj pre členské krajiny EÚ a celú Európsku úniu," skonštatoval.
Robert Hajšel (nom. Smeru-SD) vyjadril radosť, že sa europarlamentu podarilo sflexibilniť pravidlá a dať viac istoty a väčší stupeň práv pre legitímnych migrantov, korí obohatia trh práce. Dodal, že EÚ aj Slovensko potrebujú množstvá pracovníkov, ktorí majú zručnosti, hlavne v oblasti priemyslu, ktorých "si nevieme vychovať" a musíme ich dovážať. Spresnil, že na Slovenku sú to Ukrajinci a potom Srbi, Macedónci a Albánci, ktorí sa uplatnili najmä v automobilovom priemysle.
"Títo pracovníci musia dostať vyššiu úroveň práv, pokiaľ ide o ich mobilitu a možnosť príchodu ich rodín za nimi, aj pokiaľ ide o vyššiu úroveň ich sociálnych práv a garantovania platov," vysvetlil poslanec. Dodal tiež, že novinkou pre kvalifikovaných cudzincov je zvýšená mobilita, čiže po pôsobení v jednom členskom štáte EÚ sa budú môcť uchádzať o prácu aj v inej členskej krajine eurobloku.
Eugen Jurzyca (SaS) zopakoval, že modrá karta EÚ je určená kvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín, ktorí chcú na základe pracovnej zmluvy pracovať v EÚ. Ide o dokument, ktorý im uľahčí príchod do EÚ a pripomenul, že v roku 2019 okolo 36.000 zahraničných pracovníkov využilo modrú kartu, väčšina z nich v Nemecku. Poslanec spresnil, že nová karta ešte viac zjednoduší pravidlá dokladovania o kvalifikácii, predlžuje sa trvanie platnosti modrej karty minimálne na dva roky.
Podľa neho však platí, že členské krajiny budú mať aj naďalej vlastné schémy, ktoré môžu používať, aby prijali migrantov do svojej krajiny. Upozornil, že Slovensko túto možnosť využíva najmenej zo všetkých členských krajín Únie. Odkázal na oficiálne štatistické údaje, podľa ktorých v rozpätí desiatich rokov, od 2007 do 2017, SR prijala najmenej cudzincov na svoj pracovný trh. Najlepšie si v tomto smere počínala Litva.
"Má zmysel modrú kartu zlepšovať. Je to dobré pre tých, ktorí prichádzajú, aby sa ku nám ľahšie dostali, ak niečo vedia samozrejme, a je to dobré aj pre členské krajiny EÚ a celú Európsku úniu," skonštatoval.
Robert Hajšel (nom. Smeru-SD) vyjadril radosť, že sa europarlamentu podarilo sflexibilniť pravidlá a dať viac istoty a väčší stupeň práv pre legitímnych migrantov, korí obohatia trh práce. Dodal, že EÚ aj Slovensko potrebujú množstvá pracovníkov, ktorí majú zručnosti, hlavne v oblasti priemyslu, ktorých "si nevieme vychovať" a musíme ich dovážať. Spresnil, že na Slovenku sú to Ukrajinci a potom Srbi, Macedónci a Albánci, ktorí sa uplatnili najmä v automobilovom priemysle.
"Títo pracovníci musia dostať vyššiu úroveň práv, pokiaľ ide o ich mobilitu a možnosť príchodu ich rodín za nimi, aj pokiaľ ide o vyššiu úroveň ich sociálnych práv a garantovania platov," vysvetlil poslanec. Dodal tiež, že novinkou pre kvalifikovaných cudzincov je zvýšená mobilita, čiže po pôsobení v jednom členskom štáte EÚ sa budú môcť uchádzať o prácu aj v inej členskej krajine eurobloku.
