Robert Hajšel (Smer-SD) upozornil, že ak by platila situácia spred polroka, keď EK navrhla rozšíriť taxonómiu aj o plyn a jadro, námietku voči tomuto kroku by podporil.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 6. júla (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu podporil návrh Európskej komisie (EK) zahrnúť jadrovú energiu a plyn medzi environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Snaha označiť plyn a jadro za "zelené" druhy energie názorovo rozdelila politické frakcie v EP, rovnako ako aj slovenských europoslancov, informuje spravodajca TASR.
Martin Hojsík (PS) pre TASR uviedol, že patrí medzi autorov námietky proti návrhu taxonómie z dielne EK. Podľa neho prijatie návrhu eurokomisie spôsobí viac škody než úžitku. Dodal, že taxonómia mala byť nástrojom transparentnosti a členským krajinám, vrátane Slovenska, mala priniesť financie do zelených zdrojov energie a do ďalších oblastí vrátane obehovej ekonomiky. Rozhodnutie zaradiť fosílny plyn ako "prechodne udržateľný" však ide presne opačným smerom.
"Peniaze z našich daní by mali ísť na rozvoj zdrojov energií prospešných pre klímu, nie na prehlbovanie klimatickej krízy a už vôbec nie na podporu Ruska. Závislosť od plynu je jednou z príčin rastu cien energií, upozornil. Dodal, že Slovensko, na rozdiel od Francúzka a Nemecka, z tohto rozhodnutia profitovať nebude. "Žiadne plynové ani jadrové elektrárne na Slovensku potrebné kritériá nespĺňajú. Jediné, čo sa podarilo dosiahnuť, je nabúranie dôvery finančného sektora v európsky systém taxonómie udržateľných investícií," povedal.
Vladimír Bilčík (SPOLU) priznal, že nepodporil návrh EK o taxonómii. Upozornil na nerovné podmienky pre investície v oblasti jadrovej energetiky, lebo podľa taxonómie budú z nej ekonomicky ťažiť len niektoré členské štáty EÚ. "V rámci jadrovej energetiky by profitovali tie krajiny, ktoré majú bezpečnú infraštruktúru na skladovanie jadrového odpadu, alebo ju vybudujú do roku 2050, čo v súčasnosti spĺňa len Francúzsko, Švédsko a Fínsko," vysvetlil.
Návrh eurokomisie nie je podľa neho prijateľným celoeurópskym riešením ani v prípade plynu, lebo kritériá na plynové elektrárne spĺňa len veľmi málo krajín, napríklad Nemecko, zatiaľ čo väčšina členských krajín spĺňa len časť alebo nespĺňa žiadne podmienky. To znamená, že nedostanú zdroje na energetickú transformáciu z uhlia na plyn. Kriticky vníma aj to, že taxonómia nepokrýva investície do alternatívnych plynových ciest a infraštruktúry, ako sú LNG terminály, čím sa môže predĺžiť závislosť EÚ od ruského plynu na dlhé roky.
Robert Hajšel (Smer-SD) upozornil, že ak by platila situácia spred polroka, keď EK navrhla rozšíriť taxonómiu aj o plyn a jadro, námietku voči tomuto kroku by podporil. Ale vzhľadom na situáciu na trhu s energiami a výzvy v dôsledku vojny na Ukrajine námietku voči zaradeniu jadra a plynu do taxonómie nepodporil, lebo to vníma ako oslabenie energetickej bezpečnosti, tlak na zvyšovanie cien a prehlbovanie chudoby. "Je jasné, že nejde o zelené a ani stopercentne udržateľné zdroje energie, ale jadro aj plyn v prechodnom období potrebujeme, najmä v štátoch, ako je Slovensko. Ak ideme nahrádzať ruský plyn a ruské jadrové palivo, potrebujeme aj investície do súvisiacich technológií, napríklad plynárenskej infraštruktúry schopnej prepraviť LNG aj na Slovensko," uviedol. Zdôraznil, že zaradenie plynu a jadra do taxonómie nenúti nikoho, aby do týchto oblastí aj investoval, avšak odmietnutie taxonómie, už aj tak za prísne nastavených podmienok pre jadro a plyn, by vyslalo signál investorom, že investovať do infraštruktúry súvisiacej s plynom a jadrom sa neoplatí, a to by zvýšilo tlak na vlády štátov, ako Slovensko, aby viac investovali do technologických zmien z peňazí daňových poplatníkov.
Peter Pollák (OĽANO) pri hlasovaní návrh EK zahrnúť jadro a plyn medzi udržateľné zelené zdroje podporil. "Krajinám, ako je Slovensko, určité plynárenské a jadrové aktivity za dodržiavania stanovených prísnych podmienok môžu napomôcť k energetickej transformácii na zelenú ekonomiku, založenú na obnoviteľných zdrojoch." uviedol.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Martin Hojsík (PS) pre TASR uviedol, že patrí medzi autorov námietky proti návrhu taxonómie z dielne EK. Podľa neho prijatie návrhu eurokomisie spôsobí viac škody než úžitku. Dodal, že taxonómia mala byť nástrojom transparentnosti a členským krajinám, vrátane Slovenska, mala priniesť financie do zelených zdrojov energie a do ďalších oblastí vrátane obehovej ekonomiky. Rozhodnutie zaradiť fosílny plyn ako "prechodne udržateľný" však ide presne opačným smerom.
"Peniaze z našich daní by mali ísť na rozvoj zdrojov energií prospešných pre klímu, nie na prehlbovanie klimatickej krízy a už vôbec nie na podporu Ruska. Závislosť od plynu je jednou z príčin rastu cien energií, upozornil. Dodal, že Slovensko, na rozdiel od Francúzka a Nemecka, z tohto rozhodnutia profitovať nebude. "Žiadne plynové ani jadrové elektrárne na Slovensku potrebné kritériá nespĺňajú. Jediné, čo sa podarilo dosiahnuť, je nabúranie dôvery finančného sektora v európsky systém taxonómie udržateľných investícií," povedal.
Vladimír Bilčík (SPOLU) priznal, že nepodporil návrh EK o taxonómii. Upozornil na nerovné podmienky pre investície v oblasti jadrovej energetiky, lebo podľa taxonómie budú z nej ekonomicky ťažiť len niektoré členské štáty EÚ. "V rámci jadrovej energetiky by profitovali tie krajiny, ktoré majú bezpečnú infraštruktúru na skladovanie jadrového odpadu, alebo ju vybudujú do roku 2050, čo v súčasnosti spĺňa len Francúzsko, Švédsko a Fínsko," vysvetlil.
Návrh eurokomisie nie je podľa neho prijateľným celoeurópskym riešením ani v prípade plynu, lebo kritériá na plynové elektrárne spĺňa len veľmi málo krajín, napríklad Nemecko, zatiaľ čo väčšina členských krajín spĺňa len časť alebo nespĺňa žiadne podmienky. To znamená, že nedostanú zdroje na energetickú transformáciu z uhlia na plyn. Kriticky vníma aj to, že taxonómia nepokrýva investície do alternatívnych plynových ciest a infraštruktúry, ako sú LNG terminály, čím sa môže predĺžiť závislosť EÚ od ruského plynu na dlhé roky.
Robert Hajšel (Smer-SD) upozornil, že ak by platila situácia spred polroka, keď EK navrhla rozšíriť taxonómiu aj o plyn a jadro, námietku voči tomuto kroku by podporil. Ale vzhľadom na situáciu na trhu s energiami a výzvy v dôsledku vojny na Ukrajine námietku voči zaradeniu jadra a plynu do taxonómie nepodporil, lebo to vníma ako oslabenie energetickej bezpečnosti, tlak na zvyšovanie cien a prehlbovanie chudoby. "Je jasné, že nejde o zelené a ani stopercentne udržateľné zdroje energie, ale jadro aj plyn v prechodnom období potrebujeme, najmä v štátoch, ako je Slovensko. Ak ideme nahrádzať ruský plyn a ruské jadrové palivo, potrebujeme aj investície do súvisiacich technológií, napríklad plynárenskej infraštruktúry schopnej prepraviť LNG aj na Slovensko," uviedol. Zdôraznil, že zaradenie plynu a jadra do taxonómie nenúti nikoho, aby do týchto oblastí aj investoval, avšak odmietnutie taxonómie, už aj tak za prísne nastavených podmienok pre jadro a plyn, by vyslalo signál investorom, že investovať do infraštruktúry súvisiacej s plynom a jadrom sa neoplatí, a to by zvýšilo tlak na vlády štátov, ako Slovensko, aby viac investovali do technologických zmien z peňazí daňových poplatníkov.
Peter Pollák (OĽANO) pri hlasovaní návrh EK zahrnúť jadro a plyn medzi udržateľné zelené zdroje podporil. "Krajinám, ako je Slovensko, určité plynárenské a jadrové aktivity za dodržiavania stanovených prísnych podmienok môžu napomôcť k energetickej transformácii na zelenú ekonomiku, založenú na obnoviteľných zdrojoch." uviedol.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)