Nástroj proti nátlaku má za cieľ chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 4. októbra (TASR) - Slovenskí europoslanci podporili postoj Európskeho parlamentu (EP) prijať Nástroj proti nátlaku (ACI), čiže nový obchodný nástroj na ochranu Európskej únie (EÚ) pred ekonomickým vydieraním zo strany tretích krajín.
Nástroj proti nátlaku má za cieľ chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí, v ktorom zahraničné mocnosti čoraz viac využívajú obchod a investície ako zbraň.
Miriam Lexmann (KDH) privítala, že EP prijal nástroj na ochranu pred hospodárskym nátlakom z tretích krajín. "Mojou prioritou ako tieňovej spravodajkyne pre túto legislatívu bolo zabezpečiť, aby EÚ mohla chrániť svoj jednotný trh a každý členský štát pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny alebo iného autoritárskeho režimu," vysvetlila. Je presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny by Peking povzbudilo k ďalšiemu nátlaku voči členským štátom EÚ, vrátane Slovenska a ignorovanie čoraz agresívnejších krokov Číny by umožnilo čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu "rozdeľuj a panuj".
Vladimír Bilčík (Demokrati) uviedol, že EP si uvedomuje hrozby, ktorým Únia čelí od tretích krajín. "Autoritárske režimy ako Čína či Rusko majú záujem oslabovať nielen EÚ a jej inštitúcie, ale aj jednotlivé členské štáty. Najmä Čína na to využíva čoraz viac investície a obchod," skonštatoval. Tvrdí, že voľný obchod je zdrojom prosperity EÚ, tá sa však musí brániť opatreniami, ktoré ju pred nekalými hospodárskymi praktikami ochránia.
Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že najmä pre menšie členské štáty je nástroj na boj proti nátlaku veľmi dôležitý, lebo podčiarkuje, že EÚ vníma bezpečnosť ako maximálnu prioritu. "Ak bude akýkoľvek štát čeliť nátlaku či vydieraniu, vie, že za ním stojí celá Európa. Pre Slovensko je to uistenie, že je súčasťou spoločenstva štátov, ktoré je pripravené reagovať. Naopak pre krajiny, pre ktoré by sa ekonomické vydieranie malo stať nástrojom zahraničnej politiky, vysielame jasný signál, že to nebude fungovať," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) súhlasí s potrebou bojovať proti hospodárskemu nátlaku tretích krajín, napríklad Číny, upozornil však na dva problémy. Chýbajú jasné kritériá, podľa čoho sa vyhodnotí, či ide o hospodársky nátlak - rizikom je dokázať odlíšiť obranu proti nekorektnému hospodárskemu nátlaku od protekcionizmu škodiacemu spotrebiteľom. Ak bude naďalej podiel EÚ na svetovom HDP klesať, v dlhodobom horizonte jej tento nástroj nepomôže. Tvrdí, že najefektívnejším riešením je silný hospodársky rast Únie.
Michal Wiezik (PS) verí, že je aj v slovenskom záujme, aby EÚ mala účinné a odstrašujúce nástroje na odradenie vydierania zo strany tretích krajín. "Nedávny príklad Litvy ukázal, že práve malé krajiny sú voči takémuto hospodárskemu nátlaku najzraniteľnejšie. EÚ musí ukázať, že to nebudeme tolerovať," povedal.
Monika Beňová (Smer-SD) súhlasí, že ACI je zameraný na ochranu hospodárskych záujmov EÚ a jej členských štátov, pričom má pomôcť predchádzať hrozbe vzniku ekonomických vojen a odradiť zahraničné mocnosti od pokušenia zneužívať obchod a investície ako svoju zbraň. "Pôsobiť má preventívne. Pri dodržiavaní regulárnych obchodných vzťahov nepredstavuje pre tretie krajiny žiadnu hrozbu. Umožňuje Únii prijať protiopatrenia v podobe ciel, obchodných obmedzení na tovary a služby či zákazu účasti na verejnom obstarávaní. Mal by prispieť k schopnosti brániť sa v ekonomickej oblasti a zároveň posilniť hospodársku bezpečnosť," uviedla.
Peter Pollák (OĽANO) zdôraznil, že EÚ má svoje limity a nechce konfrontáciu so žiadnou krajinou, čo však neznamená, že sa nechá zahnať do kúta. "Čína, ale aj iní ekonomicky silní hráči si to musia uvedomiť," odkázal.
Ivan Štefanec (KDH) považuje za nemysliteľné, aby zahraničné mocnosti prostredníctvom obchodu a investícií vydierali niektorý členský štát eurobloku a snažili sa ovplyvniť jeho politický postoj. "Nástroj proti nátlaku umožní Únii zavádzať protiopatrenia a odrádzať tak krajiny mimo EÚ od nekalého konania," dodal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Nástroj proti nátlaku má za cieľ chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí, v ktorom zahraničné mocnosti čoraz viac využívajú obchod a investície ako zbraň.
Miriam Lexmann (KDH) privítala, že EP prijal nástroj na ochranu pred hospodárskym nátlakom z tretích krajín. "Mojou prioritou ako tieňovej spravodajkyne pre túto legislatívu bolo zabezpečiť, aby EÚ mohla chrániť svoj jednotný trh a každý členský štát pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny alebo iného autoritárskeho režimu," vysvetlila. Je presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny by Peking povzbudilo k ďalšiemu nátlaku voči členským štátom EÚ, vrátane Slovenska a ignorovanie čoraz agresívnejších krokov Číny by umožnilo čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu "rozdeľuj a panuj".
Vladimír Bilčík (Demokrati) uviedol, že EP si uvedomuje hrozby, ktorým Únia čelí od tretích krajín. "Autoritárske režimy ako Čína či Rusko majú záujem oslabovať nielen EÚ a jej inštitúcie, ale aj jednotlivé členské štáty. Najmä Čína na to využíva čoraz viac investície a obchod," skonštatoval. Tvrdí, že voľný obchod je zdrojom prosperity EÚ, tá sa však musí brániť opatreniami, ktoré ju pred nekalými hospodárskymi praktikami ochránia.
Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že najmä pre menšie členské štáty je nástroj na boj proti nátlaku veľmi dôležitý, lebo podčiarkuje, že EÚ vníma bezpečnosť ako maximálnu prioritu. "Ak bude akýkoľvek štát čeliť nátlaku či vydieraniu, vie, že za ním stojí celá Európa. Pre Slovensko je to uistenie, že je súčasťou spoločenstva štátov, ktoré je pripravené reagovať. Naopak pre krajiny, pre ktoré by sa ekonomické vydieranie malo stať nástrojom zahraničnej politiky, vysielame jasný signál, že to nebude fungovať," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) súhlasí s potrebou bojovať proti hospodárskemu nátlaku tretích krajín, napríklad Číny, upozornil však na dva problémy. Chýbajú jasné kritériá, podľa čoho sa vyhodnotí, či ide o hospodársky nátlak - rizikom je dokázať odlíšiť obranu proti nekorektnému hospodárskemu nátlaku od protekcionizmu škodiacemu spotrebiteľom. Ak bude naďalej podiel EÚ na svetovom HDP klesať, v dlhodobom horizonte jej tento nástroj nepomôže. Tvrdí, že najefektívnejším riešením je silný hospodársky rast Únie.
Michal Wiezik (PS) verí, že je aj v slovenskom záujme, aby EÚ mala účinné a odstrašujúce nástroje na odradenie vydierania zo strany tretích krajín. "Nedávny príklad Litvy ukázal, že práve malé krajiny sú voči takémuto hospodárskemu nátlaku najzraniteľnejšie. EÚ musí ukázať, že to nebudeme tolerovať," povedal.
Monika Beňová (Smer-SD) súhlasí, že ACI je zameraný na ochranu hospodárskych záujmov EÚ a jej členských štátov, pričom má pomôcť predchádzať hrozbe vzniku ekonomických vojen a odradiť zahraničné mocnosti od pokušenia zneužívať obchod a investície ako svoju zbraň. "Pôsobiť má preventívne. Pri dodržiavaní regulárnych obchodných vzťahov nepredstavuje pre tretie krajiny žiadnu hrozbu. Umožňuje Únii prijať protiopatrenia v podobe ciel, obchodných obmedzení na tovary a služby či zákazu účasti na verejnom obstarávaní. Mal by prispieť k schopnosti brániť sa v ekonomickej oblasti a zároveň posilniť hospodársku bezpečnosť," uviedla.
Peter Pollák (OĽANO) zdôraznil, že EÚ má svoje limity a nechce konfrontáciu so žiadnou krajinou, čo však neznamená, že sa nechá zahnať do kúta. "Čína, ale aj iní ekonomicky silní hráči si to musia uvedomiť," odkázal.
Ivan Štefanec (KDH) považuje za nemysliteľné, aby zahraničné mocnosti prostredníctvom obchodu a investícií vydierali niektorý členský štát eurobloku a snažili sa ovplyvniť jeho politický postoj. "Nástroj proti nátlaku umožní Únii zavádzať protiopatrenia a odrádzať tak krajiny mimo EÚ od nekalého konania," dodal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)