Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Branislav Ondruš spomenul, že Výbor EP pre zamestnanosť a sociálne veci, v ktorom je členom, pri rozpočte EÚ na budúci rok navrhuje zmeny najmä pri programe Záruka pre deti.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 23. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu hlasovali o pozícii inštitúcie k rozpočtu EÚ na rok 2025. Na rozpočtové priority z pohľadu zákonodarného zboru EÚ spravodajcu TASR upozornili slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií a strán. Konečnú podobu rozpočtu EÚ na rok 2025 bude v najbližších týždňoch EP dolaďovať s členskými štátmi (Rada EÚ).
Lucia Yar z Výboru EP pre rozpočet uviedla, že v budúcoročnom únijnom rozpočte sa odrážajú vysoké náklady, s ktorými sa nerátalo - opatrenia spojené s pandémiou, vojnou na Ukrajine a následnou ekonomickou krízou. "Bolo to dôležité pokryť, ale teraz sa to odráža v rozpočte, kde členské štáty sa rozhodli zosekať jeden a pol miliardy eur," uviedla s odkazom na pôvodný návrh rozpočtu Európskej komisie.
Upozornila, že EP nesúhlasí s tým, že škrty sa týkajú oblasti inovácií, konkurencieschopnosti, budovania obranyschopnosti. "Sú to peniaze pre regióny a čo mňa najviac trápi, je oblasť vzdelávania a rozvoja mladých ľudí. Pretože 300 miliónov osekať na programe Erasmus, to je škandál," opísala situáciu. Podľa jej slov tieto oblasti budú "červenými líniami" pre EP v ďalších rokovaniach s Radou EÚ. Aby nedošlo k škrtom v oblasti vzdelávania, podpory regiónov, inovácií a rozvoja. "Ten rozpočet musí byť orientovaný na ľudí, ale aj na rozvoj podnikania, budovania konkurencieschopnosti EÚ," odkázala. Potvrdila, že túto pozíciu bude europarlament zastávať aj počas budúcich rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2027, aby peniaze išli tam, kam patria, do rozvoja, inovácií, pre ľudí a na konkurencieschopnosť a zároveň, aby boli monitorované a nerozkrádali sa na úrovni členských štátov.
Branislav Ondruš spomenul, že Výbor EP pre zamestnanosť a sociálne veci, v ktorom je členom, pri rozpočte EÚ na budúci rok navrhuje zmeny najmä pri programe Záruka pre deti. "Považujem to za veľmi dôležité a prospešné aj pre Slovensko, pretože prostredníctvom tohto programu vieme cielene investovať do podpory detí, najmä z chudobnejších rodín, podporiť ich integráciu, školskú dochádzku, zafinancovať sa dá doprava do škôl alebo školské obedy. To, čo potrebujeme do budúcnosti, je investovať do detí. Tieto investície sa nám stonásobne vrátia," vysvetlil poslanec. Ocenil, že členské štáty v tejto oblasti nenavrhli žiadne škrty na budúci rok, snahou EP je však tento program obohatiť o ďalších 20 miliónov eur.
Ľudovít Ódor je vo Výbore EP pre hospodárske a menové veci a priznal, že europoslanci boli prekvapení, že vlády členských krajín sa dohodli na výrazných škrtoch v programoch, ktoré sú pre EÚ nesmierne dôležité. "To znamená konkurencieschopnosť, program Horizont Európa, kde zdroje idú na vedu a výskum, aby sme sa dotiahli na Čínu a Spojené štáty. Tam by sme radi vrátili tie peniaze do priorít. A takisto aj projekt Erasmus, ktorý je populárny medzi mladými ľuďmi," vysvetlil. Viac peňazí podľa neho EP požaduje aj pre oblasť zelenej transformácie a prepájania jednotlivých krajín.
Potvrdil, že rokovania s členskými štátmi v najbližších týždňoch budú o tom, ako nájsť "zdravý kompromis", aby sa nemuseli rušiť dôležité alebo populárne programy. "Aj napriek tomu, že máme rozdielne pozície, verím, že sa nám to podarí, lebo neviem si predstaviť takú Európu, kde veda a výskum a mladí ľudia nie sú prioritou. Ani politicky sa to nedá dobre takto predať," skonštatoval. Kompromis vidí napríklad v škrtoch v iných kapitolách, aby boli spokojné všetky tri hlavné inštitúcie EÚ.
Lucia Yar z Výboru EP pre rozpočet uviedla, že v budúcoročnom únijnom rozpočte sa odrážajú vysoké náklady, s ktorými sa nerátalo - opatrenia spojené s pandémiou, vojnou na Ukrajine a následnou ekonomickou krízou. "Bolo to dôležité pokryť, ale teraz sa to odráža v rozpočte, kde členské štáty sa rozhodli zosekať jeden a pol miliardy eur," uviedla s odkazom na pôvodný návrh rozpočtu Európskej komisie.
Upozornila, že EP nesúhlasí s tým, že škrty sa týkajú oblasti inovácií, konkurencieschopnosti, budovania obranyschopnosti. "Sú to peniaze pre regióny a čo mňa najviac trápi, je oblasť vzdelávania a rozvoja mladých ľudí. Pretože 300 miliónov osekať na programe Erasmus, to je škandál," opísala situáciu. Podľa jej slov tieto oblasti budú "červenými líniami" pre EP v ďalších rokovaniach s Radou EÚ. Aby nedošlo k škrtom v oblasti vzdelávania, podpory regiónov, inovácií a rozvoja. "Ten rozpočet musí byť orientovaný na ľudí, ale aj na rozvoj podnikania, budovania konkurencieschopnosti EÚ," odkázala. Potvrdila, že túto pozíciu bude europarlament zastávať aj počas budúcich rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2027, aby peniaze išli tam, kam patria, do rozvoja, inovácií, pre ľudí a na konkurencieschopnosť a zároveň, aby boli monitorované a nerozkrádali sa na úrovni členských štátov.
Branislav Ondruš spomenul, že Výbor EP pre zamestnanosť a sociálne veci, v ktorom je členom, pri rozpočte EÚ na budúci rok navrhuje zmeny najmä pri programe Záruka pre deti. "Považujem to za veľmi dôležité a prospešné aj pre Slovensko, pretože prostredníctvom tohto programu vieme cielene investovať do podpory detí, najmä z chudobnejších rodín, podporiť ich integráciu, školskú dochádzku, zafinancovať sa dá doprava do škôl alebo školské obedy. To, čo potrebujeme do budúcnosti, je investovať do detí. Tieto investície sa nám stonásobne vrátia," vysvetlil poslanec. Ocenil, že členské štáty v tejto oblasti nenavrhli žiadne škrty na budúci rok, snahou EP je však tento program obohatiť o ďalších 20 miliónov eur.
Ľudovít Ódor je vo Výbore EP pre hospodárske a menové veci a priznal, že europoslanci boli prekvapení, že vlády členských krajín sa dohodli na výrazných škrtoch v programoch, ktoré sú pre EÚ nesmierne dôležité. "To znamená konkurencieschopnosť, program Horizont Európa, kde zdroje idú na vedu a výskum, aby sme sa dotiahli na Čínu a Spojené štáty. Tam by sme radi vrátili tie peniaze do priorít. A takisto aj projekt Erasmus, ktorý je populárny medzi mladými ľuďmi," vysvetlil. Viac peňazí podľa neho EP požaduje aj pre oblasť zelenej transformácie a prepájania jednotlivých krajín.
Potvrdil, že rokovania s členskými štátmi v najbližších týždňoch budú o tom, ako nájsť "zdravý kompromis", aby sa nemuseli rušiť dôležité alebo populárne programy. "Aj napriek tomu, že máme rozdielne pozície, verím, že sa nám to podarí, lebo neviem si predstaviť takú Európu, kde veda a výskum a mladí ľudia nie sú prioritou. Ani politicky sa to nedá dobre takto predať," skonštatoval. Kompromis vidí napríklad v škrtoch v iných kapitolách, aby boli spokojné všetky tri hlavné inštitúcie EÚ.
