Brusel 9. februára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v pondelok (8. 2.) hovorili o akčnom pláne EÚ na prechod na uhlíkovo neutrálne a udržateľné obehové hospodárstvo do roku 2050. Slovenskí europoslanci súhlasia s názorom, že podpora obehového hospodárstva je jedným z kľúčových prvkov napĺňania Európskej zelenej dohody.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že rozvoj cirkulárnej ekonomiky, zameranej na niekoľko v priemysle najčastejšie používaných materiálov a surovín, dokáže prispieť k zníženiu skleníkových emisií až o polovicu. "Preto nerozumiem, prečo slovenská vláda vo svojom návrhu plánu obnovy a odolnosti túto problematiku úplne odignorovala," odkázala.

Podľa jej slov obehová ekonomika je príležitosťou z hľadiska efektívneho využívania zdrojov, ktoré by sa mali v hospodárstve krajín EÚ udržať čo najdlhšie, čo znamená aj obmedzenie produkcie odpadu, zvyšovanie sebestačnosti krajín a znižovanie ich jednostrannej závislosti na dodávkach niektorých surovín zo štátov mimo Únie. "Cirkulárna ekonomika prináša aj posilňovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a výhľadovo aj vytváranie veľkého množstva pracovných miest," zdôraznila.



Martin Hojsík (PS) upozornil, že zatiaľ ide iba o akčný plán, treba však prejsť od plánov k činom, čo znamená napríklad jasné zákony, ktoré prinútia výrobcov konať tak, aby sa predchádzalo vzniku zbytočných odpadov a aby všetky plasty boli recyklovateľné.

"Treba nastaviť veci tak, aby sa neoplatilo dávať veci na skládky a spaľovať ich. Obehová ekonomika je aj o tom, že sa oveľa viac vecí bude vyrábať v Európe a nedovážať ďalšie a ďalšie lacné a nekvalitné výrobky z Číny," uviedol.

Skonštatoval, že slovenský plán pre obehovú ekonomiku sám o sebe nie je zlý, v praxi však výsledky veľmi nevidieť. "Musíme robiť viac a držať sa odpadovej hierarchie, čiže riešiť skládky tým, že bude menej odpadu a nieže sa bude viacej spaľovať," vysvetlil. Upozornil, že na to si musia zvyknúť aj obyčajní ľudia, lebo priemysel má svoje odpady viac pod kontrolou. Avšak priemysel je príčinou vzniku mnohých odpadov, napríklad nerecyklovateľných plastov. To treba zmeniť a už pri zrode výrobkov, či už ide o obaly v potravinárstve, elektroniku alebo odevy treba myslieť na to, aby vydržali dlhšie, dali sa opraviť a plne recyklovať.

"Toto musíme nastaviť nielen v zákonoch, ale aj pri verejnom obstarávaní, podporiť zelené nákupy, čím sa znížia ceny ekologických výrobkov a to je dobré aj pre štát aj pre spotrebiteľov," dodal.



Michal Wiezik (Spolu) spresnil, že EP schvaľuje prvé rámce Európskej zelenej dohody a je viac ako kľúčové vytvoriť funkčnú obehovú ekonomiku, odpútať sa od tradičných lineárnych výrobných postupov, čiže vznik produktov a následne aj odpadu. "To nie je efektívne. Na našej planéte takýto ekosystém funguje iba pri ľudskej spoločnosti. Bol by som rád, keby sa aj naša ekonomika stala obehovou, večnou a neprodukovala odpady, šetriacou životné prostredie," opísal situáciu.

Podľa jeho slov prvotné snahy sú viditeľné najmä pri odpadovej politike, avšak aspekt obehovosti musí preniknúť do všetkých oblastí výrobného procesu a spotreby. Priznal, že Slovensko za inými krajinami EÚ zaostáva v oblasti recyklácie a minimalizácie odpadov, pričom ako jedno z riešení je aj zálohovanie plastových obalov. Upozornil tiež na prepojenosť obehovej ekonomiky s klimatickými cieľmi, kde treba hovoriť nielen o tradične vnímaných odpadoch, ale aj o "odpadoch v energetike" v zmysle vyšších úspor energie. Týka sa to vykurovania domácností, ale aj palív do automobilov, kde sa však treba vyvarovať "masovému využívaniu biomasy". Ide podľa neho o problematický spôsob získavania energie, vnímaný ako zelený bezemisný spôsob, avšak s katastrofálnym dopadom na lesné ekosystémy a zachovanie biodiverzity.

spravodajca TASR Jaromír Novak