Správy mapujúce daňové činnosti korporácií päť rokov dozadu podľa Štefanca pomôžu pri odhaľovaní prípadných daňových únikov a zlepšia prípravu novej daňovej legislatívy.
Autor TASR
Brusel 11. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil novú legislatívu, ktorá s cieľom obmedziť daňové úniky prinúti nadnárodné spoločnosti otvorene informovať o daniach zaplatených v každom členskom štáte EÚ. Túto iniciatívu privítali aj slovenskí europoslanci. Podniky s daňovou povinnosťou v EÚ budú musieť splniť prvé ustanovenia tejto smernice do polovice roka 2024.
Monika Beňová z frakcie socialistov (S&D) spresnila, že v praxi to znamená, že veľké korporácie a ich dcérske podniky budú musieť zverejňovať výšku daní zaplatených v členských krajinách EÚ, ako aj mimo nej, čím štáty aj verejnosť získajú prístup k informáciám o ich miere zdanenia. "Nadnárodné spoločnosti si budú musieť zvykať na viac daňovej transparentnosti. Zvýši sa tým miera kontroly nad ich daňovými praktikami," zdôraznila.
Dodala, že cieľom je zamedziť týmto firmám v presúvaní platenia daní do štátov, kde majú preukázateľne menej zamestnancov a obchodných činností a výrazne menšiu daňovú záťaž. Ako uviedla, keď korporácie odvedú na daniach menej peňazí, tie potom chýbajú pri investíciách do infraštruktúry či v systémoch sociálneho a zdravotného zabezpečenia. "Ide o začiatok snáh o zvýšenie daňovej spravodlivosti, tak aby spoločnosti platili dane v mieste, kde reálne pôsobia," odkázala Beňová.
Ivan Štefanec zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) pripomenul, že europarlament robí mnohé aktivity na zamedzenie daňových únikov a jednou z nich je aj zavedenie každoročných správ o plnení daňových povinností pre nadnárodné spoločnosti. "Odteraz každý podnik s obratom nad 750 miliónov eur bude musieť vykazovať každoročné správy, ktoré zväčšia transparentnosť a ukážu, či firmy naozaj platia dane v krajinách, v ktorých vyvíjajú aktivity," povedal.
Správy mapujúce daňové činnosti korporácií päť rokov dozadu podľa neho pomôžu pri odhaľovaní prípadných daňových únikov a zlepšia prípravu novej daňovej legislatívy. "Pomôže to odhaliť prípadné úniky a ukáže, či platenie daní súvisí s obratom v danej členskej krajine. Sú firmy, najmä z oblasti IT, ktoré prelievajú peniaze z jednej krajiny do druhej podľa toho, kde sú nižšie dane. Naším cieľom je dosiahnuť taký stav, aby firmy platili dane tam, kde vyvíjajú svoje aktivity," vysvetlil.
Štefanec zdôraznil, že boj proti daňovým únikom je dlhodobá práca, pričom EP už presadil veci ako napríklad povinnú výmenu informácií medzi daňovými úradmi krajín EÚ. Dodal, že ďalším logickým krokom je užšia spolupráca v tejto oblasti aj s krajinami mimo EÚ.
Martin Hojsík z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) priznal, že nová legislatíva zavádzajúca správy o zverejňovaní daňovej povinnosti nadnárodných firiem v členských krajinách EÚ je podľa neho "príliš voľne nastavená". Želal by si, aby stanovený strop ročného obratu bol oveľa nižší ako 750 miliónov eur.
"Je to dobré preto, lebo veľké korporácie využívajú diery v daňových zákonoch a rozdiely medzi krajanami, aby si legálne znížili množstvo daní, ktoré platia. Tieto peniaze potom chýbajú našim školám, zdravotníctvu, spravodlivosti, bezpečnosti či infraštruktúre. Je to o tom, aby sme znížili možnosti pre korporácie znižovať si dane," opísal situáciu.
Spresnil, že ak chcú veľké nadnárodné firmy fungovať v EÚ, na najvýznamnejšom svetovom trhu, ktorý si dovolí ich výrobky a služby, tak je férové od nich požadovať, aby platili férové dane, aby sa túto povinnosť nepokúšali obchádzať rôznymi právnymi kľučkami.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Monika Beňová z frakcie socialistov (S&D) spresnila, že v praxi to znamená, že veľké korporácie a ich dcérske podniky budú musieť zverejňovať výšku daní zaplatených v členských krajinách EÚ, ako aj mimo nej, čím štáty aj verejnosť získajú prístup k informáciám o ich miere zdanenia. "Nadnárodné spoločnosti si budú musieť zvykať na viac daňovej transparentnosti. Zvýši sa tým miera kontroly nad ich daňovými praktikami," zdôraznila.
Dodala, že cieľom je zamedziť týmto firmám v presúvaní platenia daní do štátov, kde majú preukázateľne menej zamestnancov a obchodných činností a výrazne menšiu daňovú záťaž. Ako uviedla, keď korporácie odvedú na daniach menej peňazí, tie potom chýbajú pri investíciách do infraštruktúry či v systémoch sociálneho a zdravotného zabezpečenia. "Ide o začiatok snáh o zvýšenie daňovej spravodlivosti, tak aby spoločnosti platili dane v mieste, kde reálne pôsobia," odkázala Beňová.
Ivan Štefanec zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) pripomenul, že europarlament robí mnohé aktivity na zamedzenie daňových únikov a jednou z nich je aj zavedenie každoročných správ o plnení daňových povinností pre nadnárodné spoločnosti. "Odteraz každý podnik s obratom nad 750 miliónov eur bude musieť vykazovať každoročné správy, ktoré zväčšia transparentnosť a ukážu, či firmy naozaj platia dane v krajinách, v ktorých vyvíjajú aktivity," povedal.
Správy mapujúce daňové činnosti korporácií päť rokov dozadu podľa neho pomôžu pri odhaľovaní prípadných daňových únikov a zlepšia prípravu novej daňovej legislatívy. "Pomôže to odhaliť prípadné úniky a ukáže, či platenie daní súvisí s obratom v danej členskej krajine. Sú firmy, najmä z oblasti IT, ktoré prelievajú peniaze z jednej krajiny do druhej podľa toho, kde sú nižšie dane. Naším cieľom je dosiahnuť taký stav, aby firmy platili dane tam, kde vyvíjajú svoje aktivity," vysvetlil.
Štefanec zdôraznil, že boj proti daňovým únikom je dlhodobá práca, pričom EP už presadil veci ako napríklad povinnú výmenu informácií medzi daňovými úradmi krajín EÚ. Dodal, že ďalším logickým krokom je užšia spolupráca v tejto oblasti aj s krajinami mimo EÚ.
Martin Hojsík z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) priznal, že nová legislatíva zavádzajúca správy o zverejňovaní daňovej povinnosti nadnárodných firiem v členských krajinách EÚ je podľa neho "príliš voľne nastavená". Želal by si, aby stanovený strop ročného obratu bol oveľa nižší ako 750 miliónov eur.
"Je to dobré preto, lebo veľké korporácie využívajú diery v daňových zákonoch a rozdiely medzi krajanami, aby si legálne znížili množstvo daní, ktoré platia. Tieto peniaze potom chýbajú našim školám, zdravotníctvu, spravodlivosti, bezpečnosti či infraštruktúre. Je to o tom, aby sme znížili možnosti pre korporácie znižovať si dane," opísal situáciu.
Spresnil, že ak chcú veľké nadnárodné firmy fungovať v EÚ, na najvýznamnejšom svetovom trhu, ktorý si dovolí ich výrobky a služby, tak je férové od nich požadovať, aby platili férové dane, aby sa túto povinnosť nepokúšali obchádzať rôznymi právnymi kľučkami.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)