Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ceny surového kravského mlieka sú od roku 2018 na Slovensku stabilizované.
Autor TASR
Bratislava 6. mája (TASR) - Slovenskí mliekari pozerajú s nádejou na situáciu v EÚ. Hrozba mliečnej krízy sa rozplýva. Uviedol to pre TASR Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) v súvislosti so stabilizáciou cien mlieka v EÚ.
Európska mliekarenská asociácia (EDA) podľa neho v pondelok (4. 5.) informovala, že vo väčšine krajín západnej Európy prestali v minulom týždni klesať ceny surového kravského mlieka a prišlo k ich stabilizácii.
Ceny surového kravského mlieka sú podľa Voskára od roku 2018 na Slovensku stabilizované. Ide o vzácne obdobie rovnováhy, keďže európsky mliečny sektor zažil za posledných desať rokov dve výrazné mliečne krízy. U prvovýrobcov a spracovateľov mlieka preto vyvolávala obavy aj aktuálna situácia spôsobená koronakrízou.
Pripomenul, že v uplynulých týždňoch poukazovali najmä štáty západnej Európy na slabnúci export mliekarenských výrobkov do tretích krajín, alebo výpadok odbytu zo segmentu hotelov a reštaurácií. Dnes sa podľa neho zdá, že sa situácia vracia postupne do rovnováhy a žiadna mliečna kríza Európe nehrozí.
Dôvodom podľa Voskárových slov je, že Európska komisia prijala podporu súkromného skladovania sušeného odstredeného mlieka, masla a syrov. Spracovatelia mlieka tak nemusia svoje prebytky umiestňovať na trh, ktoré zrážali ceny nadol, ale za finančnej podpory EÚ mliečne výrobky preskladnia a umiestnia na trh až v čase zvýšeného dopytu. Trh môže v krátkej budúcnosti oživiť aj chýbajúci segment hotelov a reštaurácií, ktorý sa začína postupne rozbiehať.
"Istý prebytok mlieka pochádza z nerealizovaného exportu hlavne Írska, Dánska, Holandska, Nemecka alebo Francúzska. To znamená zo štátov, ktoré vyprodukujú oveľa viac mlieka a mliečnych výrobkov, ako je ich vlastná spotreba. Slovensko je ale iný prípad. Naša ročná výroba je na úrovni 850.000 ton mlieka a mliečnych výrobkov a spotreba až 1,05 milióna ton," spresnil Voskár.
Spracovatelia aj prvovýrobcovia mlieka majú podľa Voskára v čase koronakrízy porovnateľné, respektíve vyššie náklady pri svojej každodennej činnosti, ako mali napríklad pred rokom. "Musíme viac investovať do ochranných alebo hygienických opatrení. Na pokles cien naozaj nie je dôvod," priblížil Voskár.
Informoval, že slovenských spracovateľov mlieka sa výraznejším spôsobom nedotkol ani výpadok segmentu hotelov a reštaurácií, lebo odbyt "potiahla" spotreba domácností.
"Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka si uvedomujú dôležitosť domáceho trhu a robia všetky opatrenia, aby dodávky v celom reťazci boli pravidelné. Zraniteľnosť globalizovaného sveta nás utvrdzuje v tom, že je dôležité to, čo dokážeme vyrobiť a zabezpečiť doma. Preto je naším cieľom mať výborné obchodné vzťahy so slovenskými prvovýrobcami aj obchodníkmi," uzatvoril Voskár.
Európska mliekarenská asociácia (EDA) podľa neho v pondelok (4. 5.) informovala, že vo väčšine krajín západnej Európy prestali v minulom týždni klesať ceny surového kravského mlieka a prišlo k ich stabilizácii.
Ceny surového kravského mlieka sú podľa Voskára od roku 2018 na Slovensku stabilizované. Ide o vzácne obdobie rovnováhy, keďže európsky mliečny sektor zažil za posledných desať rokov dve výrazné mliečne krízy. U prvovýrobcov a spracovateľov mlieka preto vyvolávala obavy aj aktuálna situácia spôsobená koronakrízou.
Pripomenul, že v uplynulých týždňoch poukazovali najmä štáty západnej Európy na slabnúci export mliekarenských výrobkov do tretích krajín, alebo výpadok odbytu zo segmentu hotelov a reštaurácií. Dnes sa podľa neho zdá, že sa situácia vracia postupne do rovnováhy a žiadna mliečna kríza Európe nehrozí.
Dôvodom podľa Voskárových slov je, že Európska komisia prijala podporu súkromného skladovania sušeného odstredeného mlieka, masla a syrov. Spracovatelia mlieka tak nemusia svoje prebytky umiestňovať na trh, ktoré zrážali ceny nadol, ale za finančnej podpory EÚ mliečne výrobky preskladnia a umiestnia na trh až v čase zvýšeného dopytu. Trh môže v krátkej budúcnosti oživiť aj chýbajúci segment hotelov a reštaurácií, ktorý sa začína postupne rozbiehať.
"Istý prebytok mlieka pochádza z nerealizovaného exportu hlavne Írska, Dánska, Holandska, Nemecka alebo Francúzska. To znamená zo štátov, ktoré vyprodukujú oveľa viac mlieka a mliečnych výrobkov, ako je ich vlastná spotreba. Slovensko je ale iný prípad. Naša ročná výroba je na úrovni 850.000 ton mlieka a mliečnych výrobkov a spotreba až 1,05 milióna ton," spresnil Voskár.
Spracovatelia aj prvovýrobcovia mlieka majú podľa Voskára v čase koronakrízy porovnateľné, respektíve vyššie náklady pri svojej každodennej činnosti, ako mali napríklad pred rokom. "Musíme viac investovať do ochranných alebo hygienických opatrení. Na pokles cien naozaj nie je dôvod," priblížil Voskár.
Informoval, že slovenských spracovateľov mlieka sa výraznejším spôsobom nedotkol ani výpadok segmentu hotelov a reštaurácií, lebo odbyt "potiahla" spotreba domácností.
"Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka si uvedomujú dôležitosť domáceho trhu a robia všetky opatrenia, aby dodávky v celom reťazci boli pravidelné. Zraniteľnosť globalizovaného sveta nás utvrdzuje v tom, že je dôležité to, čo dokážeme vyrobiť a zabezpečiť doma. Preto je naším cieľom mať výborné obchodné vzťahy so slovenskými prvovýrobcami aj obchodníkmi," uzatvoril Voskár.
