Bratislava 16. júna (TASR) – Slovenská vláda by nemala bez dostatočných informácií rozhodovať o zrušení plánovaných investícií do vodného hospodárstva tak, ako to predpokladá programové vyhlásenie vlády.

Chýbajú totiž informácie o zdrojoch vody a ich možnom vývoji, identifikácia a kvantifikácia rizík vo vodnom hospodárstve spojených napríklad s klimatickou zmenou, demografickým vývojom a rozvojom spoločnosti. Na riziká spojené s rušením plánovaných stavieb upozornili médiá viacerí vodohospodári či klimatológovia.

Vyhlásenie podpísal napríklad vedúci katedry hydrotechniky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave Andrej Šoltész, klimatológ Milan Lapin, bývalá pracovníčka Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Oľga Majerčáková či bývalý riaditeľ Výskumného ústavu vodného hospodárstva Vladimír Holčík.

"Ak má vláda SR skutočne v programe zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľstvo, tak podľa nášho názoru je výstavba Vodárenskej nádrže Tichý potok potrebná," uviedli vodohospodári.

Východoslovenská vodárenská sústava má podľa nich dlhodobo zápornú bilanciu v dodávke zdravej pitnej vody pre obyvateľstvo. "Ak sa má na východe skutočne budovať vodovodná sieť a dodávať pitná voda, potom je nevyhnutné mať aj dostatok vody do existujúcich a nových sietí," zdôraznili odborníci.

Rovnako je podľa nich potrebné aj vybudovanie vodnej nádrže na rieke Ipeľ či Vodného diela Slatinka. To by malo podľa pôvodných zámerov okrem protipovodňovej funkcie zvyšovať v suchých mesiacoch prietok v Hrone a zabezpečiť tak dostatok vody pre chladenie jadrovej elektrárne Mochovce.

Slovenské elektrárne, ktoré dva ďalšie bloky jadrovej elektrárne v súčasnosti dokončujú, sa k obavám vodohospodárov o dostatok chladiacej vody pre jadrovú elektráreň nevyjadrili.

Ešte v roku 2009 však ich zástupkyňa počas verejného prerokovania zvažovaného vodného diela tvrdila, že pre potreby elektrárne im stačí vodná nádrž Veľké Kozmálovce. Vodohospodári ale upozornili, že v čase stále častejšie sa opakujúcich období sucha bude treba dodávať vodu aj iným odberateľom, napríklad na zavlažovanie.

"Ak teda vláda SR mieni brať vodné hospodárstvo s plnou vážnosťou, potom programové vyhlásenie vlády v schválenom znení by bolo vhodné prehodnotiť, prípadne argumentačne doplniť názor vyjadrený v programovom vyhlásení vlády ( o zrušení dávno pripravených investícií do vodného hospodárstva)," upozornili odborníci.

Ministerstvo životného prostredia SR, pod ktoré vodné hospodárstvo patrí, uviedlo, že rozhodnutie novej vlády rezignovať na výstavbu veľkých vodných diel "súvisí s novými poznatkami a prístupmi ku krajine nielen na Slovensku, ale v celej Európe".

Ako príklad uviedlo odstránenie francúzskej priehrady Vézin na rieke Sélune. Vodohospodári však upozornili, že v susednom Česku minister poľnohospodárstva Miroslav Toman začiatkom mája potvrdil, že v oblasti Českomoravskej vrchoviny sa začnú stavať priehrady a nádrže na zabezpečenie minimálnych prietokov v tokoch a pre závlahy.

Výhrady vodohospodárov sú podľa rezortu hypotetické. "Nerušia sa existujúce vodné diela, ale dlhoročné zámery vybudovať nové diela. Takže k zhoršeniu súčasného stavu určite nemôže prísť," tvrdí rezort.

Ministerstvo životného prostredia plánuje zmeniť rozhodnutie vlády z roku 1992 o vybudovaní diel, ale tiež novelizovať Vodný plán Slovenska, dokument H2odnota je voda, Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha či Stratégiu adaptácie Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. "Tie budú modernou odpoveďou na problematiku hospodárenia s vodou a pokryjú všetky relevantné oblasti," dodalo ministerstvo.