Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oživenie spotreby slovenských domácností podľa analytičky Poštovej banky dokazujú aj štatistiky o vývoji maloobchodných tržieb.
Autor TASR
Bratislava 14. augusta (TASR) - Pod rast slovenskej ekonomiky sa v 2. kvartáli tohto roka podpísal najmä dopyt zo strany domácností. Zhodujú sa na tom viacerí analytici.
Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR zvýšila slovenská ekonomika tempo rastu v 2. štvrťroku tohto roka na 2,5 % na ročnej báze, po 2,4-% raste v 1. štvrťroku tohto roka. "Ide o najrýchlejší rast od 1. štvrťroka 2012. Dynamika rastu sa po sezónnom očistení medzikvartálne udržala na úrovni 0,6 %, čo je rovnaké tempo rastu ako v predchádzajúcom období," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Napriek tomu, že detailné zloženie rastu hrubého domáceho produktu ŠÚ SR zverejní až 3. septembra, analytici predpokladajú, že hlavným ťahúňom rastu bol pravdepodobne domáci dopyt, zvýšili sa aj investície. "Domnievame sa, že je to predovšetkým domáci dopyt vrátane spotreby domácností aj vlády, ktorý momentálne ťahá rast HDP," skonštatoval aj hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Oživenie spotreby slovenských domácností podľa analytičky Poštovej banky dokazujú aj štatistiky o vývoji maloobchodných tržieb. "Maloobchodné tržby v 2. štvrťroku tohto roka zaznamenali priemerný rast na úrovni 3,3 %. Slovenskému maloobchodu sa teda darilo, aj keď rast jeho tržieb bol pomalší ako v 1. kvartáli 2014. Predpokladáme teda, že spotrebiteľský dopyt pozitívne vplýval na našu ekonomiku aj v 2. štvrťroku," myslí si Glasová.
Pod rast HDP sa podľa Pánisa podpísalo aj spomaľujúce sa tempo konsolidácie verejných financií. "To by malo znamenať, že aj rastúca spotreba verejnej správy by mala byť prorastovým impulzom pre HDP Slovenska," podotkol Pánis.
Ako sa bude slovenskej ekonomike dariť v nasledujúcich mesiacoch, je podľa analytikov zatiaľ otázne. Vplyv na vývoj HDP bude mať aj vývoj v eurozóne, ale i v krajinách, ktoré sú hlavnými exportnými partnermi Slovenska. "Vďaka pokračujúcemu sa zlepšovaniu trhu práce je možné, že domáci dopyt v najbližších mesiacoch ešte zrýchli svoju dynamiku rastu a bude tak kompenzovať očakávané spomalenie zahraničného dopytu," predpokladá Štefanides.
Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú, že celoročný rast slovenskej ekonomiky by mal dosiahnuť 2,2 %. "Prvý polrok tohto roka bol mierne rýchlejší, na druhej strane sa však spomalil náš hlavný obchodný partner - Nemecko. To sa môže neskôr prejaviť negatívne aj na výkonnosti slovenskej ekonomiky," myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Analytici Poštovej banky zase očakávajú, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,3 %. Pripomenuli však, že tradičným ťahúňom slovenskej ekonomiky je zahraničný obchod, pričom predpokladajú, že aj v 2. štvrťroku prispel k rastu slovenskej ekonomiky. Ako uviedla Glasová, vývoj zahraničného dopytu je v súčasnom období otázny. "Geopolitické napätie, sankcie voči Rusku, či zákaz dovozu potravín z krajín Európskej únie do Ruska predstavujú riziko pre budúci rast európskej, a teda aj slovenskej ekonomiky," dodala Glasová.
Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR zvýšila slovenská ekonomika tempo rastu v 2. štvrťroku tohto roka na 2,5 % na ročnej báze, po 2,4-% raste v 1. štvrťroku tohto roka. "Ide o najrýchlejší rast od 1. štvrťroka 2012. Dynamika rastu sa po sezónnom očistení medzikvartálne udržala na úrovni 0,6 %, čo je rovnaké tempo rastu ako v predchádzajúcom období," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Napriek tomu, že detailné zloženie rastu hrubého domáceho produktu ŠÚ SR zverejní až 3. septembra, analytici predpokladajú, že hlavným ťahúňom rastu bol pravdepodobne domáci dopyt, zvýšili sa aj investície. "Domnievame sa, že je to predovšetkým domáci dopyt vrátane spotreby domácností aj vlády, ktorý momentálne ťahá rast HDP," skonštatoval aj hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Oživenie spotreby slovenských domácností podľa analytičky Poštovej banky dokazujú aj štatistiky o vývoji maloobchodných tržieb. "Maloobchodné tržby v 2. štvrťroku tohto roka zaznamenali priemerný rast na úrovni 3,3 %. Slovenskému maloobchodu sa teda darilo, aj keď rast jeho tržieb bol pomalší ako v 1. kvartáli 2014. Predpokladáme teda, že spotrebiteľský dopyt pozitívne vplýval na našu ekonomiku aj v 2. štvrťroku," myslí si Glasová.
Pod rast HDP sa podľa Pánisa podpísalo aj spomaľujúce sa tempo konsolidácie verejných financií. "To by malo znamenať, že aj rastúca spotreba verejnej správy by mala byť prorastovým impulzom pre HDP Slovenska," podotkol Pánis.
Ako sa bude slovenskej ekonomike dariť v nasledujúcich mesiacoch, je podľa analytikov zatiaľ otázne. Vplyv na vývoj HDP bude mať aj vývoj v eurozóne, ale i v krajinách, ktoré sú hlavnými exportnými partnermi Slovenska. "Vďaka pokračujúcemu sa zlepšovaniu trhu práce je možné, že domáci dopyt v najbližších mesiacoch ešte zrýchli svoju dynamiku rastu a bude tak kompenzovať očakávané spomalenie zahraničného dopytu," predpokladá Štefanides.
Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú, že celoročný rast slovenskej ekonomiky by mal dosiahnuť 2,2 %. "Prvý polrok tohto roka bol mierne rýchlejší, na druhej strane sa však spomalil náš hlavný obchodný partner - Nemecko. To sa môže neskôr prejaviť negatívne aj na výkonnosti slovenskej ekonomiky," myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Analytici Poštovej banky zase očakávajú, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,3 %. Pripomenuli však, že tradičným ťahúňom slovenskej ekonomiky je zahraničný obchod, pričom predpokladajú, že aj v 2. štvrťroku prispel k rastu slovenskej ekonomiky. Ako uviedla Glasová, vývoj zahraničného dopytu je v súčasnom období otázny. "Geopolitické napätie, sankcie voči Rusku, či zákaz dovozu potravín z krajín Európskej únie do Ruska predstavujú riziko pre budúci rast európskej, a teda aj slovenskej ekonomiky," dodala Glasová.
