Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozitívne účinky členstva v EÚ na národnú ekonomiku vidí 62 percent Slovákov. Priemer za 11 krajín EÚ je 57 percent.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Ani pokračujúca hospodárska stagnácia neobrátila nálady Slovákov proti EÚ, keďže SR je aj naďalej najoptimistickejším členom eurozóny. Vyplýva to z prieskumu Transatlantických trendov, ktorý organizoval German Marshall Fund of USA (GMF).
Pozitívne účinky členstva v EÚ na národnú ekonomiku vidí 62 percent Slovákov. Priemer za 11 krajín EÚ je 57 percent. Vyššie čísla dosiahli nemeckí (71 %) a poľskí (66 %) respondenti.
Podobne je na Slovensku vnímané euro. Jeho priaznivé dopady vidí 59 percent opýtaných, čo je najviac zo všetkých skúmaných krajín eurozóny.
Tesná väčšina ľudí na Slovensku (53 %) schvaľuje spôsob, akým ekonomickú krízu rieši Európska únia, o niečo nižší "rating" má nemecká kancelárka Angela Merkelová (40 %). Ekonomickú politiku slovenskej vlády schvaľuje 34 percent opýtaných. Minulý rok to bolo 40 percent.
Podľa analytika Pavla Demeša pôjde o veľkú výzvu pre politikov, ako pretaviť pozitívne nastavenie slovenskej populácie k Európe do vyššej účasti na budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu. Slovensko bolo dvakrát predtým jednoznačne na chvoste v účasti. Kým v roku 2004 dosiahla 16,97 percenta, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta. Rebríčku dominuje Luxembursko a Belgicko, kde presiahla 90-percentnú hranicu.
"Tu evidentne nerobia politici niečo dobre v oslovovaní verejnosti a v hľadaní východísk pre to, aby mali Slováci silnejší a razantnejší hlas či už v Európskom parlamente alebo v Európskej komisii. Je tu veľké pole pôsobnosti pre oslovenie verejnosti a vysvetlenie významu týchto inštitúcií a zároveň aj hlasu, ktorý v nich naši ľudia môžu mať v prípade, ak sa do nich dostanú," uviedol pre TASR.
Sociologička Oľga Gyárfášová vidí za nízkou voličskou účasťou viacero vecí. Jednou z nich je doterajšia slabá politická súťaž. "Strany nemobilizovali voličov k tomu, aby sa na voľbách zúčastnili," upozornila.
Zároveň pripomenula, že za posledné dva až tri roky klesá pozitívne hodnotenie členstva SR v únii. V iných krajinách je však podľa nej tento pokles oveľa výraznejší. "Ale náš postoj k Európe je často veľmi pasívny. Sme radi, že sme tam, má to pre nás veľa výhod, ale väčšia zaangažovanosť v účasti na voľbách veľmi výrazne zaostáva," poznamenala Gyárfášová.
Projekt Transatlantické trendy skúma od roku 2002 názory obyvateľov Spojených štátov, Európskej únie a Turecka na aktuálne otázky svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti. V roku 2013 sa výskum uskutočnil v USA a v 11 členských krajinách EÚ (Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia), ako aj v Turecku. V každej krajine sa v júni náhodným výberom oslovilo približne 1000 respondentov nad 18 rokov.
Pozitívne účinky členstva v EÚ na národnú ekonomiku vidí 62 percent Slovákov. Priemer za 11 krajín EÚ je 57 percent. Vyššie čísla dosiahli nemeckí (71 %) a poľskí (66 %) respondenti.
Podobne je na Slovensku vnímané euro. Jeho priaznivé dopady vidí 59 percent opýtaných, čo je najviac zo všetkých skúmaných krajín eurozóny.
Tesná väčšina ľudí na Slovensku (53 %) schvaľuje spôsob, akým ekonomickú krízu rieši Európska únia, o niečo nižší "rating" má nemecká kancelárka Angela Merkelová (40 %). Ekonomickú politiku slovenskej vlády schvaľuje 34 percent opýtaných. Minulý rok to bolo 40 percent.
Podľa analytika Pavla Demeša pôjde o veľkú výzvu pre politikov, ako pretaviť pozitívne nastavenie slovenskej populácie k Európe do vyššej účasti na budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu. Slovensko bolo dvakrát predtým jednoznačne na chvoste v účasti. Kým v roku 2004 dosiahla 16,97 percenta, v roku 2009 to bolo 19,64 percenta. Rebríčku dominuje Luxembursko a Belgicko, kde presiahla 90-percentnú hranicu.
"Tu evidentne nerobia politici niečo dobre v oslovovaní verejnosti a v hľadaní východísk pre to, aby mali Slováci silnejší a razantnejší hlas či už v Európskom parlamente alebo v Európskej komisii. Je tu veľké pole pôsobnosti pre oslovenie verejnosti a vysvetlenie významu týchto inštitúcií a zároveň aj hlasu, ktorý v nich naši ľudia môžu mať v prípade, ak sa do nich dostanú," uviedol pre TASR.
Sociologička Oľga Gyárfášová vidí za nízkou voličskou účasťou viacero vecí. Jednou z nich je doterajšia slabá politická súťaž. "Strany nemobilizovali voličov k tomu, aby sa na voľbách zúčastnili," upozornila.
Zároveň pripomenula, že za posledné dva až tri roky klesá pozitívne hodnotenie členstva SR v únii. V iných krajinách je však podľa nej tento pokles oveľa výraznejší. "Ale náš postoj k Európe je často veľmi pasívny. Sme radi, že sme tam, má to pre nás veľa výhod, ale väčšia zaangažovanosť v účasti na voľbách veľmi výrazne zaostáva," poznamenala Gyárfášová.
Projekt Transatlantické trendy skúma od roku 2002 názory obyvateľov Spojených štátov, Európskej únie a Turecka na aktuálne otázky svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti. V roku 2013 sa výskum uskutočnil v USA a v 11 členských krajinách EÚ (Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia), ako aj v Turecku. V každej krajine sa v júni náhodným výberom oslovilo približne 1000 respondentov nad 18 rokov.
