Bratislava 3. decembra (TASR) - Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku vzrástla o 2,4 %. Štatistický úrad (ŠÚ) SR tak dnes potvrdil svoj rýchly odhad z novembra. V medzikvartálnom porovnaní oproti 2. štvrťroku vzrástla o 0,6 %.
V absolútnom vyjadrení dosiahol hrubý domáci produkt (HDP) 19,846 miliardy eur.
Domáci dopyt sa v 3. štvrťroku zvýšil o 2,8 % a zahraničný o 1,6 %. Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola podľa štatistikov vyššia tvorba hrubého kapitálu o 5,3 %. Výdavky na konečnú spotrebu vzrástli medziročne o 2 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 3,3 %, na konečnú spotrebu domácností o 1,6 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,1 %.
Rast vývozu výrobkov a služieb sa spomalil o 1,7 percentuálneho bodu (p. b.) na 1,6 %, naopak rast dovozu výrobkov a služieb sa zrýchlil o 0,3 p. b. na 1,7 %.
V prvých troch kvartáloch 2014 slovenské hospodárstvo vytvorilo HDP v objeme 55,941 miliardy eur. V bežných cenách sa produkcia medziročne zvýšila o 2 %, v stálych cenách o 2,4 %.
ANALYTICI: Slovenskú ekonomiku opäť ťahal najmä domáci dopyt
Slovenská ekonomika bola aj v 3. štvrťroku tohto roka ťahaná výlučne domácim dopytom, ktorý sa medziročne zvýšil o 2,8 %. Uviedol to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v reakcii na údaje rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 2,4 %, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V závere roka však očakáva jeho spomalenie.
"Čísla HDP za 3. štvrťrok nás príjemne prekvapili a zvýraznili pozitívne riziká našej prognózy HDP na tento rok. Náš odhad rastu ekonomiky preto v tomto roku revidujeme mierne smerom nahor z 2,2 na 2,3 %," povedal Koršňák. Naďalej však očakáva spomalenie ekonomického rastu v závere roka v dôsledku zhoršenia externého prostredia, ktoré by sa malo prejaviť najmä na číslach priemyslu. "Na základe úrovne produkcie v septembri sa zdá, že štartovacia pozícia priemyslu pre posledný štvrťrok je horšia, ako tomu bolo v predchádzajúcich štvrťrokoch," dodal.
Analytičku Slovenskej sporiteľne Katarínu Muchovú pozitívne prekvapili investície, ktoré medziročne vzrástli o 5,3 %. "Rast investícií je vítanou správou, keďže pomáha vytvárať podmienky pre rast ekonomiky aj v budúcnosti. Investície sa vytvárali najmä v priemysle, doprave a skladovaní, ako aj v sektore nehnuteľností," priblížila.
Ako ďalej uviedla, rast miezd oproti 2. kvartálu mierne spomalil. Reálne mzdy sa medziročne zvýšili o 4,3 %. "Rast reálnych miezd ovplyvnila nízka, až mierne negatívna inflácia v tomto roku. Vyššie mzdy a zlepšenie trhu práce prispievali k vyšším príjmom domácností a následnému zvýšeniu domácej spotreby," zhodnotila.
V budúcom roku očakáva Koršňák opäť pozvoľné zrýchľovanie ekonomického rastu. Slovenská ekonomika by mala podľa neho vzrásť v priemere o 2,5 %. "Tak, ako v tomto roku, ekonomiku by mal stále ťahať nahor najmä domáci dopyt, postupne by sa však mohol začať zotavovať aj zahraničný dopyt na trhoch Európskej únie a podporiť rast slovenského priemyslu," predpokladá.
Priemerná mzda zamestnanca hospodárstva SR v 3. štvrťroku bola 837 eur
Ilustračné foto Foto: TASR/APPriemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla v 3. štvrťroku 2014 hodnotu 837 eur. Tempo jej rastu sa oproti 3. štvrťroku 2013 zrýchlilo o 1,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,2 %. Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,3 %. Sezónne očistená nominálna mzda v 3. štvrťroku 2014 oproti 2. štvrťroku 2014 vzrástla o 0,7 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach informačné a komunikačné činnosti 1591 eur, finančné a poisťovacie činnosti 1489 eur, dodávka elektriny, plynu a pary 1462 eur. V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách 532 eur, ostatných činnostiach 577 eur a v stavebníctve 601 eur.
Oproti 3. štvrťroku 2013 sa priemerná nominálna mzda zvýšila v prevažujúcej časti odvetví. Relatívne najrýchlejšie rástla v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 9,4 % a v administratívnych službách o 7,8 %. Klesla v ubytovacích a stravovacích službách o 2,9 %, ostatných činnostiach o 2,7 %, stavebníctve o 2,3 %, dodávke elektriny, plynu a pary o 1 % a v dodávke vody o 0,1 %.
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v porovnaní s 3. štvrťrokom 2013 vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,4 % na 992 eur, v príspevkových organizáciách o 4,7 % na 758 eur, rozpočtových organizáciách o 2,5 % na 828 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 2,5 % na 668 eur.
V jednotlivých krajoch sa priemerná nominálna mesačná mzda pohybovala v rozpätí od 636 eur v Prešovskom kraji do 1069 eur v Bratislavskom kraji. Okrem Bratislavského kraja nedosahoval ani jeden kraj priemer SR. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 3. štvrťroku 2013 s najrýchlejším rastom v Trnavskom kraji o 5,2 %.
V 1. až 3. štvrťroku 2014 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 838 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,4 %, reálna mzda vzrástla o 4,5 %. Rast nominálnej mzdy bol o 1,7 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.
Zamestnanosť sa v 3. štvrťroku 2014 medziročne zvýšila o 1,8 %
Foto: TASR/Radovan StoklasaCelková zamestnanosť v 3. štvrťroku 2014 dosiahla úroveň 2,376 milióna osôb a bola najvyššia od 2. štvrťroka 2009. Oproti 3. štvrťroku 2013 sa počet pracujúcich osôb zvýšil o 41.900, teda o 1,8 %. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 2. štvrťroku 2014 vzrástla o 0,5 % na 2,364 milióna osôb. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Rast celkovej zamestnanosti sa najvýraznejšie prejavil v sektore služieb, kde vzrástla v úhrne o 1,8 % na 1,449 milióna osôb. Z jednotlivých odvetví sa najviac zvýšila v umení, zábave a rekreácii o 23,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 18 %, odborných, vedeckých a technických činnostiach o 12,1 %. Počet pracujúcich vzrástol aj v pôdohospodárstve o 13,4 % a v priemysle o 3,5 %, z toho v priemyselnej výrobe o 3,1 %. V stavebníctve klesol o 6,3 %.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s 3. štvrťrokom 2013 vzrástla o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 66,3 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,6 p. b. na 73,9 % a žien o 0,7 p. b. na 58,7 %.
Z hľadiska vzdelanostnej úrovne pribudlo na trhu práce o 72,2 % viac osôb s úplným stredným odborným (učňovským) vzdelaním s maturitou a o 6,1 % viac vysokoškolsky vzdelaných osôb. Naopak, najviac klesol počet osôb s úplným stredným všeobecným vzdelaním s maturitou - o 9,5 % a s vyšším odborným vzdelaním o 8,5 %.
V priemere za 1. až 3. štvrťrok 2014 vzrástla celková zamestnanosť o 1 % na 2,354 milióna osôb.
V 3. štvrťroku bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 15.497 voľných pracovných miest. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2013 ich počet klesol o 0,1 %. Najviac voľných miest ubudlo vo verejnej správe a obrane, povinnom sociálnom zabezpečení a v administratívnych službách. Výraznejší pokles bol aj v obchode, v zdravotníctve a sociálnej pomoci, v ubytovacích a stravovacích službách. Rast počtu voľných pracovných miest zaznamenalo 11 odvetví. Zvýšila sa ponuka miest najmä v odborných, vedeckých a technických činnostiach a v priemysle.
Nezamestnanosť na Slovensku v 3. štvrťroku medziročne klesla o 8,2 %
Nezamestnanosť na Slovensku v 3. štvrťroku tohto roka medziročne klesla o 8,2 % na 350.600 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom sa znížila o 1,9 %. Miera nezamestnanosti bola v tomto období 12,9 %. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave o tom informovali predstavitelia Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
"Zníženie nezamestnanosti bolo ovplyvnené najmä poklesom počtu osôb, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako dva roky, o 10,8 %. Tých je v celkovej štruktúre nezamestnaných 166.600," priblížila predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová.
Spolu s osobami nezamestnanými jeden až dva roky predstavovala výsledná dlhodobá nezamestnanosť 65,7 % z celkovej nezamestnanosti. "Skoro dve tretiny našich nezamestnaných sú dlhodobo nezamestnaní," zdôraznila Benkovičová.
Ako ďalej uviedla, krátkodobá nezamestnanosť do jedného roka sa znížila o 6,5 % na 120.200 osôb. Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili v 3. štvrťroku 20,7 % z celkového počtu nezamestnaných.
Najvyšší počet nezamestnaných bol podľa štatistikov v Prešovskom a Košickom kraji. Nezamestnanosť klesla vo väčšine krajov, najviac v okolí Košíc - o 19,6 %. Vzrástla len v Trnavskom kraji, a to o 1,2 %.
Výstavba bytov v 3. štvrťroku 2014 medziročne stúpla o 8,3 % Od roku 2003 do roku 2013 sa počet obyvateľov Bohdanoviec nad Trnavou zvýšil z 945 na 1231. Nejde však o prirodzený prírastok, hoci svoj podiel na tom mladé rodiny z Bohdanoviec bezpochyby majú. Príčinou je bytová výstavbaFoto: TASR/Lukáš Grinaj
V 3. štvrťroku 2014 sa začalo v SR stavať 4006 bytov. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2013 sa ich počet zvýšil o 8,3 %. Vývoj ovplyvnil rast počtu začatých bytov v súkromnom sektore o 9,6 % na 3948 bytov. Naopak, celkový počet dokončených bytov klesol o 6 % na 3221 bytov, a to najmä v dôsledku poklesu v súkromnom sektore o 2,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najviac bytov dokončili v Bratislavskom a Trnavskom kraji - 26 %, 15,2 %, najmenej v Banskobystrickom kraji 6 %. Počet dokončených bytov medziročne klesol vo väčšine krajov, najviac v Banskobystrickom kraji o 22,7 % a Nitrianskom kraji o 21,7 %. Vzrástol v Trnavskom o 11,8 %, Žilinskom o 8,1 % a v Prešovskom kraji o 5,8 %.
K 30. septembru 2014 bolo rozostavaných 63.382 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2013 sa ich počet zvýšil o 0,3 %, pričom v súkromnom sektore vzrástol o 1,1 % na 60.876 bytov. Vo verejnom sektore sa počet rozostavaných bytov znížil o 16,5 % na 2506 bytov a v rodinných domoch o 2,3 % na 41.323 bytov. V priebehu 1. až 3. štvrťroka 2014 sa začala výstavba 11.882 bytov a dokončilo sa 9691 bytov. V porovnaní s 1. až 3. štvrťrokom 2013 sa zvýšil počet začatých bytov o 6,4 %, počet dokončených bytov sa nezmenil.
Zisk korporácií v 3. štvrťroku medziročne stúpol o 8,2% na 2,868 mld. eur Foto: deutschebank.ge
Zisk nefinančných a finančných korporácií v 3. štvrťroku 2014 medziročne vzrástol o 8,2 % na 2,868 miliardy eur. Tvorba zisku nefinančných korporácií sa oproti 3. štvrťroku 2013 zvýšila o 12,6 % na 2,400 miliardy eur. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celkovú ziskovosť najvýznamnejšie ovplyvnil kladný hospodársky výsledok v priemyselnej výrobe 672,3 milióna eur, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 432,8 milióna eur, vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov 365,4 milióna eur, v činnostiach v oblasti nehnuteľností, odborných, vedeckých a technických činnostiach, administratívnych a podporných službách 291,4 milióna eur, v doprave a skladovaní, ubytovacích a stravovacích službách 185 miliónov eur.
Finančné korporácie v 3. štvrťroku 2014 dosiahli zisk 468,2 milióna eur, v tom v peňažných finančných inštitúciách 268,6 milióna eur, v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch 128,6 milióna eur a u ostatných finančných sprostredkovateľov 71 miliónov eur. Na medziročnom zhoršení hospodárenia finančných korporácií o 51,6 milióna eur o 9,9 % sa podieľali poklesom zisku finančné inštitúcie a ostatní finanční sprostredkovatelia. V poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch sa zisk zvýšil.
Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v 1. až 3. štvrťroku 2014 zisk v hodnote 8,205 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 6,655 miliardy eur a finančné korporácie 1,550 miliardy eur. V porovnaní s 1. až 3. štvrťrokom 2013 sa celková hodnota zisku zvýšila o 0,6 % v dôsledku rastu zisku vo finančných korporáciách o 7,6 %. V nefinančných korporáciách zisk klesol o 0,9 %.
