Štatistiky potvrdzujú oživenie záujmu o slovenské hotely.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) - Slovenské hotely zažili v roku 2015 oživenie záujmu zo strany turistov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2014 ich navštívilo o 12 % viac hostí. Aj napriek tomu však počet prenocovaní v slovenských hoteloch stále výrazne zaostáva za väčšinou krajín EÚ.
Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank, ktorá vychádza zo štatistík Eurostatu. "Štatistiky naozaj potvrdzujú oživenie záujmu o slovenské hotely. S medziročným rastom o 12 % sa Slovensko zaradilo medzi európskych rastových lídrov," priblížil analytik banky Ľubomír Koršňák. Rýchlejší medziročný rast počtu prenocovaní zaznamenali podľa jeho slov už len tri krajiny Európy. A to Rumunsko, Belgicko a Island.
"Relatívne dynamický nárast počtu klientov však vykázali aj hotely a ubytovacie zariadenia v susednej Českej republike, kde sa počet prenocovaní zvýšil o približne 10 %," doplnil. V priemere sa pritom v krajinách EÚ zvýšil záujem ľudí o miestne hotely a ubytovacie zariadenia o 3 %.
"Aj napriek tomu, že slovenskí hotelieri majú za sebou lepší rok, ani zďaleka nemôžu hovoriť o ideálnom stave," konštatoval Koršňák. Počet prenocovaní v slovenských hoteloch totiž stále výrazne zaostáva za väčšinou krajín EÚ.
"Kým v priemere v prepočte na jedného obyvateľa dosahujú ubytovacie zariadenia v krajinách EÚ 5,4 prenocovaní, na Slovensku je to stále len 2,2," uviedol. Najviac prenocovaní v prepočte na obyvateľa hlásia napríklad hotely a ubytovacie zariadenia v prímorských letoviskách Malta, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. "Konkurovať im dokáže alpské Rakúsko, ktoré vykazuje silný záujem turistov a obchodnej klientely prakticky počas celého roka a aj medzi turistami čoraz populárnejší Island," vymenoval analytik. Na opačnom konci rebríčka možno nájsť krajiny na Balkáne – Srbsko a Macedónsko s počtom prenocovaní menším ako počet obyvateľov krajiny.
"Problémom Slovenska nie je len nízky záujem turistov o miestne ubytovacie služby, ale aj výrazný prebytok ponuky, ktorý nezodpovedá stále relatívne nízkemu dopytu," priblížil Koršňák. Vyťaženosť slovenských hotelov je podľa neho aj napriek miernemu zlepšeniu v minulom roku stále len na úrovni 30 % a je jedna z najnižších v Európe. Z krajín EÚ je dokonca najnižšia.
Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank, ktorá vychádza zo štatistík Eurostatu. "Štatistiky naozaj potvrdzujú oživenie záujmu o slovenské hotely. S medziročným rastom o 12 % sa Slovensko zaradilo medzi európskych rastových lídrov," priblížil analytik banky Ľubomír Koršňák. Rýchlejší medziročný rast počtu prenocovaní zaznamenali podľa jeho slov už len tri krajiny Európy. A to Rumunsko, Belgicko a Island.
"Relatívne dynamický nárast počtu klientov však vykázali aj hotely a ubytovacie zariadenia v susednej Českej republike, kde sa počet prenocovaní zvýšil o približne 10 %," doplnil. V priemere sa pritom v krajinách EÚ zvýšil záujem ľudí o miestne hotely a ubytovacie zariadenia o 3 %.
"Aj napriek tomu, že slovenskí hotelieri majú za sebou lepší rok, ani zďaleka nemôžu hovoriť o ideálnom stave," konštatoval Koršňák. Počet prenocovaní v slovenských hoteloch totiž stále výrazne zaostáva za väčšinou krajín EÚ.
"Kým v priemere v prepočte na jedného obyvateľa dosahujú ubytovacie zariadenia v krajinách EÚ 5,4 prenocovaní, na Slovensku je to stále len 2,2," uviedol. Najviac prenocovaní v prepočte na obyvateľa hlásia napríklad hotely a ubytovacie zariadenia v prímorských letoviskách Malta, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. "Konkurovať im dokáže alpské Rakúsko, ktoré vykazuje silný záujem turistov a obchodnej klientely prakticky počas celého roka a aj medzi turistami čoraz populárnejší Island," vymenoval analytik. Na opačnom konci rebríčka možno nájsť krajiny na Balkáne – Srbsko a Macedónsko s počtom prenocovaní menším ako počet obyvateľov krajiny.
"Problémom Slovenska nie je len nízky záujem turistov o miestne ubytovacie služby, ale aj výrazný prebytok ponuky, ktorý nezodpovedá stále relatívne nízkemu dopytu," priblížil Koršňák. Vyťaženosť slovenských hotelov je podľa neho aj napriek miernemu zlepšeniu v minulom roku stále len na úrovni 30 % a je jedna z najnižších v Európe. Z krajín EÚ je dokonca najnižšia.