Brusel 10. februára (TASR) - Slovensko by malo v roku 2022 zaznamenať šiesty najvyšší rast hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne a šiesty v celej EÚ - na úrovni 5 % -, a v roku 2023 má byť s 5,1-percentným rastom rekordérom tak v eurozóne, ako aj v celej Únii. Vyplýva to zo zimných prognóz, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK).
Komisia uviedla, že oživenie slovenskej ekonomiky sa spomalilo v druhej polovici roku 2021 z dôvodov výkyvov globálnej ponuky a zhoršenia pandemickej situácie. Po výraznom spomalení v treťom štvrťroku 2021 sa očakáva, že ročný rast HDP bude na úrovni 3 %.
Výhľad ekonomickej aktivity zostáva slabý pre prvý štvrťrok 2022. EK očakáva, že oživenie nadobudne dynamiku až v druhom štvrťroku, pričom úroveň produkcie by sa mala vrátiť na predpandemické úrovne.
Exekutíva EÚ predpokladá pre SR ročný rast HDP na 5,0 % v tomto roku a na úrovni 5,1 % v roku 2023. Prognózy na budúci rok robia zo SR rekordéra, keď rast eurozóny by mal byť 2,7 % HDP a pre 27-člennú Úniu sa odhaduje 2,8-percentný rast. Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
Súkromná spotreba na Slovensku sa v polovici roku 2021 prudko zvýšila v dôsledku uvoľnenia protipandemických opatrení. Opätovný nárast infekcií od jesene, v kombinácii s nízkou mierou zaočkovanosti, ku koncu roka 2021 znížil mieru domácich výdavkov a táto situácia zaťažuje domáci dopyt aj počas prvého štvrťroka 2022. Nová vlna s variantom omikron bude mať pravdepodobne dočasne nepriaznivé účinky na ponuku práce v dôsledku rastúcej práceneschopnosti a zavádzaných karantén.
EK predpokladá, že neistota súvisiaca s pandémiou a narúšanie dodávateľského reťazca oneskoria obnovu súkromných investícií a spotrebu pravdepodobne oslabí aj pomalší rast reálnych príjmov v dôsledku vyššej inflácie.
Po neistote v prvom trimestri je však predpoklad, že domáci dopyt sa opäť prejaví v plnej sile, keďže výdavky domácností a korporácií dobiehajú predkrízový stav.
Dodatočný rastový stimul má zaistiť aj zrýchlenie verejných investícií financovaných prostredníctvom ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU). Na archívnej snímke z 27. marca 2020 zákazníčka nakupuje s ochrannými rukavicami v predajni v obci Predajná v okrese Brezno, ktoré jej poskytla predajňa pred vstupom. Predajná.Foto: TASR - Ján Krošlák
Slovenský exportný sektor, ktorý je závislý na priemysle, bol zasiahnutý vážnymi narušeniami dodávateľského reťazca. Predpokladá sa, že celosvetový nedostatok polovodičov bude pretrvávať počas celého roku 2022, pričom do konca roka by sa situácia mala znormalizovať. To podľa EK obmedzí slovenský automobilový priemysel, čo bude mať za následok nižšiu úroveň exportu.
V dôsledku veľkého podielu dovážaných medzivstupných výrobkov by mal slabší vývoz sprevádzať aj nižší rast dovozu, kým sa objemy obchodu od roku 2023 dostanú na stabilné trajektórie. Keďže výrazné oživenie domáceho dopytu podporuje dovoz, očakáva sa, že príspevok čistého vývozu k rastu HDP bude počas prognózovaného obdobia mierne záporný.
Inflačné tlaky sa v poslednom čase zintenzívnili v dôsledku nepriaznivého vývoja na strane ponuky a nedostatku pracovnej sily, ako aj vinou rýchlo rastúcich cien komodít a vstupov. Očakáva sa, že prudký nárast regulovaných cien energií a rýchlejší rast cien potravín budú začiatkom roka 2022 aj naďalej zvyšovať infláciu, kým sa rast cien počas zvyšku roka spomalí, čo v roku 2022 prinesie priemerný ročný rast inflácie na úroveň 6,4 %. Ide o druhú najvyššiu mieru inflácie v eurozóne (po Litve - 6,7 %) a tretiu v EÚ (Poľsko - 6,8 %).
Dobre "ukotvené" inflačné očakávania by mali zabrániť pretrvávaniu dočasných cenových tlakov a umožniť spomalenie inflácie v roku 2023 na prijateľnejšiu úroveň 2,4 %. spravodajca TASR Jaromír Novak
