Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko čelí viacerým výzvam, a to klesaniu pracovnej sily, technologickému pokroku či udržateľnosti verejných financií.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) - Slovensko je v rebríčku Index prosperity na 24. mieste v EÚ, Česká republika na 14. mieste. Uviedli to pri prezentácii výsledkov Mária Valachyová a David Navrátil, hlavní ekonómovia Slovenskej sporiteľne (SLSP) a Českej sporiteľne. Slovensko podľa nich čelí viacerým výzvam, a to klesaniu pracovnej sily, technologickému pokroku či udržateľnosti verejných financií.
Slovensko si v porovnaní s vlaňajškom pohoršilo v rebríčku o jednu priečku. "Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán, vlády, súkromného a mimovládneho sektora, ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia," uviedol generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil.
Ekonómovia upozornili aj na to, že vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov ubudne do desiatich rokov asi 200.000 ľudí, čo môže najviac zasiahnuť pracovnú silu. Valachyová uviedla niekoľko zmien, ktoré by podľa nej pomohli prosperujúcej budúcnosti. "Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlevu mozgov či znížením byrokratickej záťaže," priblížila.
Z indexu vyplýva, že Slovensko zaostáva aj vo vzdelávaní, čoho dôkazom sú podľa ekonómov výsledky v PISA testovaní. Inšpiráciu by tuzemsko mohlo podľa nich hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, a to v Estónsku. "Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve," vysvetlil vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group Juraj Kotian.
Podiel detí starších ako tri roky v predškolskom vzdelávaní je podľa indexu na Slovensku 77 %, kým priemer EÚ dosahuje takmer 92 %. V Bratislavskom kraji, na západnom a strednom Slovensku je v predškolskom vzdelávaní viac ako 80 % detí, na východnom Slovensku je to 66 %.
Slovensko si v porovnaní s vlaňajškom pohoršilo v rebríčku o jednu priečku. "Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán, vlády, súkromného a mimovládneho sektora, ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia," uviedol generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil.
Ekonómovia upozornili aj na to, že vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov ubudne do desiatich rokov asi 200.000 ľudí, čo môže najviac zasiahnuť pracovnú silu. Valachyová uviedla niekoľko zmien, ktoré by podľa nej pomohli prosperujúcej budúcnosti. "Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlevu mozgov či znížením byrokratickej záťaže," priblížila.
Z indexu vyplýva, že Slovensko zaostáva aj vo vzdelávaní, čoho dôkazom sú podľa ekonómov výsledky v PISA testovaní. Inšpiráciu by tuzemsko mohlo podľa nich hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, a to v Estónsku. "Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve," vysvetlil vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group Juraj Kotian.
Podiel detí starších ako tri roky v predškolskom vzdelávaní je podľa indexu na Slovensku 77 %, kým priemer EÚ dosahuje takmer 92 %. V Bratislavskom kraji, na západnom a strednom Slovensku je v predškolskom vzdelávaní viac ako 80 % detí, na východnom Slovensku je to 66 %.
