Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort investícií preto pristúpil k zvýšeniu súm, ktoré treba vyčerpať ešte nad rámec čerpania z EŠIF schváleného v záväzných plánoch operačných programov na rok 2021, s výhľadom na roky 2022 a 2023.
Autor TASR
Bratislava 28. apríla (TASR) – Z operačných programov programového obdobia 2014 – 2020 malo Slovensko ku koncu marca vo vyhlásených výzvach a vyzvaniach alokovaných viac ako 127 % disponibilnej sumy. Zazmluvnenie projektov bolo na úrovni 83,54 %, čo predstavuje 12,82 miliardy eur a čerpanie eurofondov dosiahlo úroveň 44,97 %, čo je 6,9 miliardy eur. Do konca roka 2023 treba ešte vyčerpať 9,22 miliardy eur vrátane dodatočných zdrojov pridelených v rámci iniciatívy REACT-EU. Vyplýva to z materiálu Implementácia európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) k 31. marcu 2021, ktorý v stredu schválila vláda.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR preto pristúpilo k zvýšeniu súm, ktoré treba vyčerpať ešte nad rámec čerpania z EŠIF schváleného v záväzných plánoch operačných programov na rok 2021, s výhľadom na roky 2022 a 2023. "Podľa novej legislatívy v roku 2021 pre splnenie pravidla N+3 minimálna suma, ktorú je potrebné čerpať z EŠIF, je vo výške 1,2 miliardy eur," uviedol rezort informatizácie v predkladacej správe k schválenému materiálu.
Ministerstvo zaviazalo jednotlivé riadiace orgány v roku 2021 k čerpaniu z EŠIF vo výške 2,49 miliardy eur, čo je o 1,29 miliardy eur viac, ako je potrebné v tomto roku na zabránenie dekomitmentu. Pri posudzovaní záväzných plánov všetkých operačných programov bol kladený dôraz na optimálne rozloženie čerpania zostávajúcej alokácie na nasledujúce roky tak, aby sa predišlo rizikám nedočerpania prostriedkov programového obdobia 2014 – 2020. A to aj s ohľadom na dodatočný objem finančných prostriedkov iniciatívy REACT-EU. Jednotlivým riadiacim orgánom ministerstvo odporučilo zrýchliť čerpanie v rokoch 2021 a 2022.
Súčasťou schváleného materiálu sú aj údaje o potrebe plnenia pravidla N+3 v roku 2021, o stave pozastavenia, prípadne prerušenia platieb a doposiaľ uplatnených korekciách v programovom období 2014 – 2020. V materiáli sú tiež uvedené informácie o plnení záväzných plánov, uplatňovaní krízového riadenia niektorých OP, o opatreniach pre znižovanie administratívnej záťaže a zložitosti nastavených implementačných procesov a tiež o opatreniach prijatých na eliminovanie dosahov pandémie ochorenia COVID-19.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR preto pristúpilo k zvýšeniu súm, ktoré treba vyčerpať ešte nad rámec čerpania z EŠIF schváleného v záväzných plánoch operačných programov na rok 2021, s výhľadom na roky 2022 a 2023. "Podľa novej legislatívy v roku 2021 pre splnenie pravidla N+3 minimálna suma, ktorú je potrebné čerpať z EŠIF, je vo výške 1,2 miliardy eur," uviedol rezort informatizácie v predkladacej správe k schválenému materiálu.
Ministerstvo zaviazalo jednotlivé riadiace orgány v roku 2021 k čerpaniu z EŠIF vo výške 2,49 miliardy eur, čo je o 1,29 miliardy eur viac, ako je potrebné v tomto roku na zabránenie dekomitmentu. Pri posudzovaní záväzných plánov všetkých operačných programov bol kladený dôraz na optimálne rozloženie čerpania zostávajúcej alokácie na nasledujúce roky tak, aby sa predišlo rizikám nedočerpania prostriedkov programového obdobia 2014 – 2020. A to aj s ohľadom na dodatočný objem finančných prostriedkov iniciatívy REACT-EU. Jednotlivým riadiacim orgánom ministerstvo odporučilo zrýchliť čerpanie v rokoch 2021 a 2022.
Súčasťou schváleného materiálu sú aj údaje o potrebe plnenia pravidla N+3 v roku 2021, o stave pozastavenia, prípadne prerušenia platieb a doposiaľ uplatnených korekciách v programovom období 2014 – 2020. V materiáli sú tiež uvedené informácie o plnení záväzných plánov, uplatňovaní krízového riadenia niektorých OP, o opatreniach pre znižovanie administratívnej záťaže a zložitosti nastavených implementačných procesov a tiež o opatreniach prijatých na eliminovanie dosahov pandémie ochorenia COVID-19.
