Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mieru pripravenosti na rýchle zotavenie a ekonomickú transformáciu skúmalo WEF cez takzvané skóre pripravenosti v 11 sledovaných oblastiach.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) - Slovensko má výrazne horšie predpoklady na ekonomické zotavenie po skončení pandémie než ostatné vyspelé krajiny. Problémom je okrem iného aj nízka úroveň digitálnych zručností a vysoká miera rizika zániku pracovných miest v dôsledku automatizácie. Na základe špeciálnej edície správy o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) o tom tento týždeň informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).
"Pandémia síce poznačila všetky krajiny sveta, no nie všetky utrpeli zásadné škody. Správa uvádza, že krajiny s vyspelými digitálnymi ekonomikami a digitálnymi zručnosťami, komplexnými sociálnymi sieťami a predchádzajúcimi skúsenosťami s epidémiami zvládli dosah pandémie na svoje ekonomiky a občanov najlepšie," upozornil výkonný riaditeľ PAS Peter Serina.
Mieru pripravenosti na rýchle zotavenie a ekonomickú transformáciu skúmalo WEF cez takzvané skóre pripravenosti v 11 sledovaných oblastiach. Z hodnotenia vyplýva, že žiadna zo skúmaných 37 krajín nie je komplexne pripravená. Ekonómovia WEF odhadujú, že desaťpercentné zlepšenie pripravenosti skúmaných krajín by im prinieslo dodatočný hospodársky rast v objeme 300 miliárd USD (244,98 miliardy eur).
Slovensko v hodnotených parametroch príliš neuspelo. Z pohľadu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je hodnotené v piatich parametroch ako druhá a v troch parametroch ako tretia a štvrtá krajina regiónu. Najlepší výsledok dosiahlo Slovensko v parametri Modernizovať infraštruktúru s cieľom uľahčiť a rozšíriť prístup k elektrine a IKT, kde skončilo na 10. mieste. Na 24. mieste rebríčka skončilo Slovensko v parametri Prehodnotiť pracovné zákony a sociálnu ochranu pre novú ekonomiku a nové potreby pracovníkov.
Najhoršie, až na 36. mieste, krajina skončila v hodnotenom parametri Prehodnotiť rámec hospodárskej súťaže a protimonopolné pravidlá adekvátne potrebám štvrtej priemyselnej revolúcie a zabezpečiť prístup na lokálne a medzinárodné trhy.
Zaujímavým zistením bola tiež najhoršia pozícia SR z hľadiska rizika rušenia pracovných miest z dôvodu nastupujúcej automatizácie. V ohrození by mohlo byť až 64 % pracovných miest, pričom 33 % označilo Svetové ekonomické fórum ako vysoko rizikové. Riešenie tohto problému sťažuje nízka digitálna gramotnosť krajiny. Dáta štúdie zároveň ukazujú, že riziko zániku pracovných miest je relatívne nízke v krajinách s vysokou mierou digitálnych zručností obyvateľov. Investície v tejto oblasti môžu pomôcť Slovensku zvládnuť transformáciu pracovného trhu a štruktúry ekonomiky.
"Pandémia síce poznačila všetky krajiny sveta, no nie všetky utrpeli zásadné škody. Správa uvádza, že krajiny s vyspelými digitálnymi ekonomikami a digitálnymi zručnosťami, komplexnými sociálnymi sieťami a predchádzajúcimi skúsenosťami s epidémiami zvládli dosah pandémie na svoje ekonomiky a občanov najlepšie," upozornil výkonný riaditeľ PAS Peter Serina.
Mieru pripravenosti na rýchle zotavenie a ekonomickú transformáciu skúmalo WEF cez takzvané skóre pripravenosti v 11 sledovaných oblastiach. Z hodnotenia vyplýva, že žiadna zo skúmaných 37 krajín nie je komplexne pripravená. Ekonómovia WEF odhadujú, že desaťpercentné zlepšenie pripravenosti skúmaných krajín by im prinieslo dodatočný hospodársky rast v objeme 300 miliárd USD (244,98 miliardy eur).
Slovensko v hodnotených parametroch príliš neuspelo. Z pohľadu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je hodnotené v piatich parametroch ako druhá a v troch parametroch ako tretia a štvrtá krajina regiónu. Najlepší výsledok dosiahlo Slovensko v parametri Modernizovať infraštruktúru s cieľom uľahčiť a rozšíriť prístup k elektrine a IKT, kde skončilo na 10. mieste. Na 24. mieste rebríčka skončilo Slovensko v parametri Prehodnotiť pracovné zákony a sociálnu ochranu pre novú ekonomiku a nové potreby pracovníkov.
Najhoršie, až na 36. mieste, krajina skončila v hodnotenom parametri Prehodnotiť rámec hospodárskej súťaže a protimonopolné pravidlá adekvátne potrebám štvrtej priemyselnej revolúcie a zabezpečiť prístup na lokálne a medzinárodné trhy.
Zaujímavým zistením bola tiež najhoršia pozícia SR z hľadiska rizika rušenia pracovných miest z dôvodu nastupujúcej automatizácie. V ohrození by mohlo byť až 64 % pracovných miest, pričom 33 % označilo Svetové ekonomické fórum ako vysoko rizikové. Riešenie tohto problému sťažuje nízka digitálna gramotnosť krajiny. Dáta štúdie zároveň ukazujú, že riziko zániku pracovných miest je relatívne nízke v krajinách s vysokou mierou digitálnych zručností obyvateľov. Investície v tejto oblasti môžu pomôcť Slovensku zvládnuť transformáciu pracovného trhu a štruktúry ekonomiky.
