Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jana Kyseľová zo spoločnosti GTS priblížila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov vlani znížilo zamestnávateľom náklady vo výške 35 %, pričom v roku 2024 je to o jedno percento viac.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 9. októbra (TASR) - Slovensko má najvyšší počet živnostníkov len s jedným zákazníkom a zároveň aj piaty najväčší počet živnostníkov na 1000 obyvateľov v rámci štátov EÚ. Za posledných desať rokov stúpol počet fiktívnych živnostníkov dvojnásobne. V stredu na to upozornili zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), Národného inšpektorátu práce, finančnej správy (FS) a spoločnosti Grant Thornton Slovakia (GTS) na základe analýzy Útvaru pre hodnotu a peniaze (ÚHP). ZPS však presnosť údajov spochybnilo.
"Z nášho pohľadu je to tiež istým spôsobom problém, ktorý znižuje príjmy verejných financií. Nie je tajomstvom, ako je legislatíva nastavená, že v zásade, ak fyzická osoba vykonáva nejakú činnosť, tak náklady v jednom prípade zamestnávateľa voči tomu zamestnancovi sú nielen vo výške mzdy, ale aj ďalších odvodov. To je sumárne podstatne vyššie, ako keď je medzi takouto fyzickou osobou a druhou spoločnosťou uzavretý obchodnoprávny vzťah," uviedol vedúci oddelenia metodiky z príjmov a účtovníctva FS Ivan Nátan. Zároveň doplnil, že fiktívni živnostníci si často neuvedomujú, že sa ukracujú o sociálne výhody.
Jana Kyseľová zo spoločnosti GTS priblížila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov vlani znížilo zamestnávateľom náklady vo výške 35 %, pričom v roku 2024 je to o jedno percento viac. Najvýraznejším vplyvom na zamestnávanie živnostníkov je podľa nej nižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Fiktívni živnostníci majú oproti riadnemu zamestnaniu vyšší príjem. Rozdiel vzniká podľa Kyseľovej najmä v dôsledku uplatnenia paušálnych výdavkov vo výške 60 % príjmu u živnostníkov. Ďalej je to pri platení minimálnych odvodov do zdravotnej poisťovne a nulových sociálnych odvodov v prvom roku či pri uplatnení 15 % sadzby dane pri príjmoch do 60.000 eur.
Spresnila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov prináša pre zamestnávateľov aj rôzne daňové riziká, ako napríklad finančné postihy vo forme dorubenia dane a pokút na strane firmy. V prípade, že spoločnosti zamestnávajú len živnostníkov a žiadnych zamestnancov, tak im hrozia ďalšie pokuty, a to napríklad pokuty za nepodanie mesačných daňových prehľadov a ročných hlásení v zákonnej lehote vo výške od 30 do 3000 eur.
Prezident ZPS Ján Solík upozornil, že štatistiky nie sú úplne presné, keďže zamestnanci v niektorých firmách chcú pracovať výlučne na živnosť, pričom zamestnávatelia ich do tejto formy zamestnania nenútia. Priblížil, že podľa údajov Štatistického úradu SR je na Slovensku 30 % fiktívnych živnostníkov a 75 % z nich má príjem len od jedného zákazníka. Aj v týchto údajoch však Solík vníma odchýlky, pretože mnohí fiktívni živnostníci majú menej ako 75 % tržieb od jedného klienta. Dodal, že na Slovensku sú potrebné kvalitné dáta napríklad od FS alebo Sociálnej poisťovne, vďaka ktorým by sa jednoduchšie problém s fiktívnymi živnostníkmi riešil.
"Z nášho pohľadu je to tiež istým spôsobom problém, ktorý znižuje príjmy verejných financií. Nie je tajomstvom, ako je legislatíva nastavená, že v zásade, ak fyzická osoba vykonáva nejakú činnosť, tak náklady v jednom prípade zamestnávateľa voči tomu zamestnancovi sú nielen vo výške mzdy, ale aj ďalších odvodov. To je sumárne podstatne vyššie, ako keď je medzi takouto fyzickou osobou a druhou spoločnosťou uzavretý obchodnoprávny vzťah," uviedol vedúci oddelenia metodiky z príjmov a účtovníctva FS Ivan Nátan. Zároveň doplnil, že fiktívni živnostníci si často neuvedomujú, že sa ukracujú o sociálne výhody.
Jana Kyseľová zo spoločnosti GTS priblížila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov vlani znížilo zamestnávateľom náklady vo výške 35 %, pričom v roku 2024 je to o jedno percento viac. Najvýraznejším vplyvom na zamestnávanie živnostníkov je podľa nej nižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Fiktívni živnostníci majú oproti riadnemu zamestnaniu vyšší príjem. Rozdiel vzniká podľa Kyseľovej najmä v dôsledku uplatnenia paušálnych výdavkov vo výške 60 % príjmu u živnostníkov. Ďalej je to pri platení minimálnych odvodov do zdravotnej poisťovne a nulových sociálnych odvodov v prvom roku či pri uplatnení 15 % sadzby dane pri príjmoch do 60.000 eur.
Spresnila, že zamestnávanie fiktívnych živnostníkov prináša pre zamestnávateľov aj rôzne daňové riziká, ako napríklad finančné postihy vo forme dorubenia dane a pokút na strane firmy. V prípade, že spoločnosti zamestnávajú len živnostníkov a žiadnych zamestnancov, tak im hrozia ďalšie pokuty, a to napríklad pokuty za nepodanie mesačných daňových prehľadov a ročných hlásení v zákonnej lehote vo výške od 30 do 3000 eur.
Prezident ZPS Ján Solík upozornil, že štatistiky nie sú úplne presné, keďže zamestnanci v niektorých firmách chcú pracovať výlučne na živnosť, pričom zamestnávatelia ich do tejto formy zamestnania nenútia. Priblížil, že podľa údajov Štatistického úradu SR je na Slovensku 30 % fiktívnych živnostníkov a 75 % z nich má príjem len od jedného zákazníka. Aj v týchto údajoch však Solík vníma odchýlky, pretože mnohí fiktívni živnostníci majú menej ako 75 % tržieb od jedného klienta. Dodal, že na Slovensku sú potrebné kvalitné dáta napríklad od FS alebo Sociálnej poisťovne, vďaka ktorým by sa jednoduchšie problém s fiktívnymi živnostníkmi riešil.
