Na podporu dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií vníma RRZ ako akútnu potrebu prijatia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) – Indikátor dlhodobej udržateľnosti verejných financií má Slovensko v súčasnosti v pásme vysokého rizika a zároveň je najhorší v rámci krajín EÚ. Vyplýva to zo správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020, ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v utorok (31. 8.) predložila do Národnej rady SR.
„Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho ešte viac zhoršila,“ uviedla v piatok RRZ. Dosiahnutie najhoršej dlhodobej udržateľnosti verejných financií od nadobudnutia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte pred vypuknutím krízy začiatkom roku 2020, ako aj problémy s financovaním štátu počas krízy podľa RRZ potvrdzujú čiastočnú nefunkčnosť tohto zákona.
Na podporu dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií vníma RRZ ako akútnu potrebu prijatia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek požiadavkám ústavného zákona z roku 2011 nie sú stále implementované výdavkové limity, ktoré by mohli výrazne znížiť riziko opakovania podobného negatívneho vývoja verejných financií.
RRZ preto privítala záväzok vlády v pláne obnovy implementovať výdavkové limity. V apríli 2021 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP. „V porovnaní s rokom 2019 tak dlh stúpol o 12,4 percentuálneho bodu a prekročil najvyššie sankčné pásmo ústavného limitu na dlh. V súčasnosti platné znenie Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v takejto situácii okrem iného nariaďuje vláde predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu,“ pripomenula RRZ. Tento návrh opatrení zatiaľ vláda nepredložila.
„Ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Samotná kríza ho ešte viac zhoršila,“ uviedla v piatok RRZ. Dosiahnutie najhoršej dlhodobej udržateľnosti verejných financií od nadobudnutia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte pred vypuknutím krízy začiatkom roku 2020, ako aj problémy s financovaním štátu počas krízy podľa RRZ potvrdzujú čiastočnú nefunkčnosť tohto zákona.
Na podporu dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií vníma RRZ ako akútnu potrebu prijatia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek požiadavkám ústavného zákona z roku 2011 nie sú stále implementované výdavkové limity, ktoré by mohli výrazne znížiť riziko opakovania podobného negatívneho vývoja verejných financií.
RRZ preto privítala záväzok vlády v pláne obnovy implementovať výdavkové limity. V apríli 2021 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % HDP. „V porovnaní s rokom 2019 tak dlh stúpol o 12,4 percentuálneho bodu a prekročil najvyššie sankčné pásmo ústavného limitu na dlh. V súčasnosti platné znenie Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v takejto situácii okrem iného nariaďuje vláde predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu,“ pripomenula RRZ. Tento návrh opatrení zatiaľ vláda nepredložila.