Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ostatní kolegovia podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra prijali argumenty o špecifickej situácii v Národnej banke Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) - Ministri financií eurozóny sa na 13-hodinovom rokovaní o Grécku z pondelka na utorok okrem iného dohodli, že v rámci ďalšej pomoci tejto krajine pošlú na jej osobitný účet sumu vo výške príjmu národných centrálnych bánk z programu nákupu dlhopisov centrálnych bánk eurosystému (SMP). Slovensku sa však na zasadnutí Euroskupiny podarilo vyrokovať výnimku z týchto transferov.
Ostatní kolegovia totiž podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) prijali argumenty o špecifickej situácii v Národnej banke Slovenska (NBS). Tá totiž vzhľadom na celkové záporné vlastné imanie musí akýkoľvek pozitívny hospodársky výsledok použiť na umorenie naakumulovanej straty.
"Keby sa nepodarilo vyjednať pre Slovensko výnimku, jednorazový prevod do Grécka by sa musel financovať z rozpočtu, čo by zhoršilo aktuálny i hotovostný deficit SR aj náš dlh," upozornil Kažimír s tým, že aj keby NBS mohla previesť svoj príjem z SMP do štátneho rozpočtu, podľa európskej metodiky ESA95 by sa jednalo iba o hotovostný prevod a nie rozpočtový príjem, čo by malo dopad na zhoršenie deficitu aj dlhu SR. Tento scenár vyhlásil Kažimír za neprijateľný.
Za účelom posilnenia kontroly finančných tokov musí Grécko zriadiť oddelený účet na splácanie svojich dlhov. Na tento účet bude prenášať všetky príjmy z privatizácií, cielené primárne prebytky, ako aj 30 % zo sumy prevyšujúcej tieto prebytky. Grécko tiež v rámci vyššej transparentnosti bude dočasnému (EFSF) aj trvalému (ESM) eurovalu poskytovať predbežné a reálne informácie o transakciách na tomto účte.
Ministri financií eurozóny sa nakoniec zhodli, že boli splnené podmienky na to, aby členské štáty začali procedúry potrebné na schválenie vyplatenia pomoci v rámci už schváleného programu pre Grécko z dočasného eurovalu v sume 43,7 miliardy eur. Z toho 10,6 miliardy eur na financovanie rozpočtu a 23,8 miliardy eur v dlhových nástrojoch EFSF bude vyplatených v decembri. Zvyšná suma potom v troch splátkach počas prvého kvartálu budúceho roka. Implementáciou tejto dohody by sa mal znížiť dlh Grécka v roku 2017 na 175 % HDP, v roku 2020 na 124 % a v roku 2022 by mal poklesnúť pod 110 % HDP.
Ostatní kolegovia totiž podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) prijali argumenty o špecifickej situácii v Národnej banke Slovenska (NBS). Tá totiž vzhľadom na celkové záporné vlastné imanie musí akýkoľvek pozitívny hospodársky výsledok použiť na umorenie naakumulovanej straty.
"Keby sa nepodarilo vyjednať pre Slovensko výnimku, jednorazový prevod do Grécka by sa musel financovať z rozpočtu, čo by zhoršilo aktuálny i hotovostný deficit SR aj náš dlh," upozornil Kažimír s tým, že aj keby NBS mohla previesť svoj príjem z SMP do štátneho rozpočtu, podľa európskej metodiky ESA95 by sa jednalo iba o hotovostný prevod a nie rozpočtový príjem, čo by malo dopad na zhoršenie deficitu aj dlhu SR. Tento scenár vyhlásil Kažimír za neprijateľný.
Za účelom posilnenia kontroly finančných tokov musí Grécko zriadiť oddelený účet na splácanie svojich dlhov. Na tento účet bude prenášať všetky príjmy z privatizácií, cielené primárne prebytky, ako aj 30 % zo sumy prevyšujúcej tieto prebytky. Grécko tiež v rámci vyššej transparentnosti bude dočasnému (EFSF) aj trvalému (ESM) eurovalu poskytovať predbežné a reálne informácie o transakciách na tomto účte.
Ministri financií eurozóny sa nakoniec zhodli, že boli splnené podmienky na to, aby členské štáty začali procedúry potrebné na schválenie vyplatenia pomoci v rámci už schváleného programu pre Grécko z dočasného eurovalu v sume 43,7 miliardy eur. Z toho 10,6 miliardy eur na financovanie rozpočtu a 23,8 miliardy eur v dlhových nástrojoch EFSF bude vyplatených v decembri. Zvyšná suma potom v troch splátkach počas prvého kvartálu budúceho roka. Implementáciou tejto dohody by sa mal znížiť dlh Grécka v roku 2017 na 175 % HDP, v roku 2020 na 124 % a v roku 2022 by mal poklesnúť pod 110 % HDP.
