Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zároveň pripomenul, že SR má možnosť dopraviť plyn aj z iných trás ako z Ukrajiny, a to z Česka a Rakúska.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) – Prípadné naplnenie hrozby ruského premiéra Vladimira Putina, že plyn môže do Európy prestať tiecť už v júni, ak Ukrajina nezaplatí účty, by sa podľa ministra hospodárstva SR Tomáša Malatinského (nominant Smeru-SD) nemalo dotknúť dodávok, ktoré má Slovensko zazmluvnené. Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Poslanec Národnej rady (NR) SR a bývalý šéf rezortu hospodárstva Juraj Miškov (NOVA) sa domnieva, že Slovensko pravdepodobne čelí najvážnejšej bezpečnostnej hrozbe od svojho vzniku. "Niekedy mám dojem, že si to vláda nedostatočne uvedomuje, pretože obraz, ktorý sa nám naskytá, je ako keby strkala hlavu do piesku," povedal.
Malatinský nesúhlasí s tým, že by vláda robila pre zaistenie bezpečnosti málo. "Je značný posun od roku 2009, keď sme boli krízou podobne postihnutí. Odvtedy sa situácia zlepšila v tom, že máme dobudovanú vyššiu kapacitu zásobníkov, ako sme mali v tom čase," zdôraznil s tým, že zásobníky plynu sa postupne dopĺňajú a v tejto chvíli sú v nich 2 miliardy kubických metrov (m3). Po pripočítaní približne 900 miliárd m3 v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) a 441 m3 v spoločnosti SPP – distribúcia mu vyšlo, že Slovensko má zásoby plynu do septembra.
Minister zároveň pripomenul, že SR má možnosť dopraviť plyn aj z iných trás ako z Ukrajiny, a to z Česka a Rakúska. "Tieto prepravy majú kapacity, ktoré vedia dodať plyn pre spotrebu Slovenska, ktorá je asi 5 miliárd m3," dodal.
Miškov poukázal na to, že spotreba samotného obyvateľstva je 1,6 miliardy m3 a zvyšnú časť tvorí spotreba podnikov. Zásoby by preto podľa neho neboli dostatočné vtedy, ak by tento plyn využíval aj priemysel. "Vláda by mala okamžite prijať opatrenia, ktorými naznačí, ako chce chrániť ľudí v prípade, že naozaj dôjde k výpadkom dodávky plynu na Slovensko," upozornil. Ako jednu z možností navrhuje prijať zákon, na základe ktorého by bol plyn v zásobníkoch počas možnej krízovej situácie určený iba bežným spotrebiteľom.
Miškov si nemyslí, že spoločná energetická politika Európskej únie (EÚ) by bola vhodným riešením, pretože všetky krajiny sledujú predovšetkým svoj vlastný národný záujem. Slovensko by malo podľa neho znížiť takmer 100-% závislosť od energetických surovín z Ruska. Malatinský zase vidí zmysel vo vzájomnej energetickej prepojenosti krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
Poslanec Národnej rady (NR) SR a bývalý šéf rezortu hospodárstva Juraj Miškov (NOVA) sa domnieva, že Slovensko pravdepodobne čelí najvážnejšej bezpečnostnej hrozbe od svojho vzniku. "Niekedy mám dojem, že si to vláda nedostatočne uvedomuje, pretože obraz, ktorý sa nám naskytá, je ako keby strkala hlavu do piesku," povedal.
Malatinský nesúhlasí s tým, že by vláda robila pre zaistenie bezpečnosti málo. "Je značný posun od roku 2009, keď sme boli krízou podobne postihnutí. Odvtedy sa situácia zlepšila v tom, že máme dobudovanú vyššiu kapacitu zásobníkov, ako sme mali v tom čase," zdôraznil s tým, že zásobníky plynu sa postupne dopĺňajú a v tejto chvíli sú v nich 2 miliardy kubických metrov (m3). Po pripočítaní približne 900 miliárd m3 v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) a 441 m3 v spoločnosti SPP – distribúcia mu vyšlo, že Slovensko má zásoby plynu do septembra.
Minister zároveň pripomenul, že SR má možnosť dopraviť plyn aj z iných trás ako z Ukrajiny, a to z Česka a Rakúska. "Tieto prepravy majú kapacity, ktoré vedia dodať plyn pre spotrebu Slovenska, ktorá je asi 5 miliárd m3," dodal.
Miškov poukázal na to, že spotreba samotného obyvateľstva je 1,6 miliardy m3 a zvyšnú časť tvorí spotreba podnikov. Zásoby by preto podľa neho neboli dostatočné vtedy, ak by tento plyn využíval aj priemysel. "Vláda by mala okamžite prijať opatrenia, ktorými naznačí, ako chce chrániť ľudí v prípade, že naozaj dôjde k výpadkom dodávky plynu na Slovensko," upozornil. Ako jednu z možností navrhuje prijať zákon, na základe ktorého by bol plyn v zásobníkoch počas možnej krízovej situácie určený iba bežným spotrebiteľom.
Miškov si nemyslí, že spoločná energetická politika Európskej únie (EÚ) by bola vhodným riešením, pretože všetky krajiny sledujú predovšetkým svoj vlastný národný záujem. Slovensko by malo podľa neho znížiť takmer 100-% závislosť od energetických surovín z Ruska. Malatinský zase vidí zmysel vo vzájomnej energetickej prepojenosti krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
