Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konštatovali, že systém čerpania eurofondov je prebyrokratizovaný, hoci niektoré mechanizmy Komisia nevyžaduje.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) – Pri dobre nastavených princípoch môže Slovensko vyčerpať nie 70 %, ale aj 100 % všetkých európskych peňazí, zhodli sa na tom odborníci diskutujúci na druhej tohtoročnej jarnej konferencii ITAPA.
Diskutéri kritizovali fakt, že v poslednom riadnom roku programového obdobia má Slovensko vyčerpanú len jednu tretinu eurofondov a Európskej komisii (EK) muselo vrátiť už 38 miliónov eur. A to aj napriek tomu, že Komisia pre koronakrízu už rozviazala ruky štátom v tom, čo sa môže financovať a umožnila aj 100-percentné financovanie projektov. „Cestou je prevzatie overených modelov a dobrej praxe od susedných krajín a iných členských štátov EÚ,“ dodali odborníci. Konštatovali, že systém čerpania eurofondov je prebyrokratizovaný, hoci niektoré mechanizmy Komisia nevyžaduje.
„Je to tzv. fenomén goldplatingu, keď k podmienkam a požiadavkám, ktoré nastavila EK, si národné štáty pridávajú svoje vlastné zložitosti a mechanizmy, ktoré nie sú nevyhnutné. To sa týka aj Slovenska,“ vysvetlil vedúci zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. Ako dodal, práve preto mnohé obce a mestá vôbec nepodávajú žiadosti, hoci by peniaze potrebovali. Upozornil tiež na fakt, že Slovensko ešte stále len diskutuje o tom, kto bude rozhodovať pri čerpaní eurofondov a stále sa nedostalo k tomu, čo bude obsahom rozhodovania.
K byrokracii podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča treba prirátať aj zložitý systém schvaľovania. „Napríklad priemerný čas od podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok po podpísanie zmluvy je 680 dní, na cyklotrasu sme museli absolvovať 11 kontrol verejného obstarávania,“ skonštatoval.
Diskutéri vítajú zámer novej vlády mať len jeden národný operačný program a výrazne zredukovať riadiace orgány. Všetko však podľa nich brzdí nedoriešené nastavenie územných jednotiek a najmä zlaďovanie všetkých potrieb a priorít v rámci krajov. „Treba si dobre nastaviť územné jednotky, základný stavebný prvok je mesto a obec, kde sa odohrávajú hlavné udalosti ľudí – ich život, bývanie, či cestovanie do práce,“ uzavrel výkonný prezident Únie miest Slovenska Miroslav Kollár.
Diskutéri kritizovali fakt, že v poslednom riadnom roku programového obdobia má Slovensko vyčerpanú len jednu tretinu eurofondov a Európskej komisii (EK) muselo vrátiť už 38 miliónov eur. A to aj napriek tomu, že Komisia pre koronakrízu už rozviazala ruky štátom v tom, čo sa môže financovať a umožnila aj 100-percentné financovanie projektov. „Cestou je prevzatie overených modelov a dobrej praxe od susedných krajín a iných členských štátov EÚ,“ dodali odborníci. Konštatovali, že systém čerpania eurofondov je prebyrokratizovaný, hoci niektoré mechanizmy Komisia nevyžaduje.
„Je to tzv. fenomén goldplatingu, keď k podmienkam a požiadavkám, ktoré nastavila EK, si národné štáty pridávajú svoje vlastné zložitosti a mechanizmy, ktoré nie sú nevyhnutné. To sa týka aj Slovenska,“ vysvetlil vedúci zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. Ako dodal, práve preto mnohé obce a mestá vôbec nepodávajú žiadosti, hoci by peniaze potrebovali. Upozornil tiež na fakt, že Slovensko ešte stále len diskutuje o tom, kto bude rozhodovať pri čerpaní eurofondov a stále sa nedostalo k tomu, čo bude obsahom rozhodovania.
K byrokracii podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča treba prirátať aj zložitý systém schvaľovania. „Napríklad priemerný čas od podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok po podpísanie zmluvy je 680 dní, na cyklotrasu sme museli absolvovať 11 kontrol verejného obstarávania,“ skonštatoval.
Diskutéri vítajú zámer novej vlády mať len jeden národný operačný program a výrazne zredukovať riadiace orgány. Všetko však podľa nich brzdí nedoriešené nastavenie územných jednotiek a najmä zlaďovanie všetkých potrieb a priorít v rámci krajov. „Treba si dobre nastaviť územné jednotky, základný stavebný prvok je mesto a obec, kde sa odohrávajú hlavné udalosti ľudí – ich život, bývanie, či cestovanie do práce,“ uzavrel výkonný prezident Únie miest Slovenska Miroslav Kollár.
