Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská ekonomika rástla v období rokov 1989 až 2014 v priemere o 2,6 % ročne v stálych cenách a v tomto roku dosiahne približne 190 % výkonu z roku 1989, vyčíslili analytici.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) - Slovensko od roku 1989 podstúpilo veľké zmeny. Osamostatnilo sa, vstúpilo do Európskej únie a prijalo euro.
Zmena z riadenej na trhovú ekonomiku znamenala pre slovenskú ekonomiku silný šok, ktorý sa podpísal pod jej prudký pokles, ako aj pod pokles životnej úrovne.
"Slovenská ekonomika rástla v období rokov 1989 až 2014 v priemere o 2,6 % ročne v stálych cenách a v tomto roku dosiahne približne 190 % výkonu z roku 1989," vyčíslili analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Občania museli na dorovnanie reálnych miezd čakať až do roku 2007
"Spotrebiteľské ceny sa v porovnaní s rokom 1989 zvýšili 7,5- násobne, mzdy viac ako osemnásobne. Reálne mzdy dosiahli úroveň roku 1989 až v roku 2007 a v súčasnosti sú vyššie o približne 12 %," doplnili analytici UniCreditu.
Počas 25 rokov od skončenia nežnej revolúcie sa postupne menila aj štruktúra ekonomiky. Slovensko sa stalo jednou z najotvorenejších ekonomík, ktorá je naviazaná najmä na Nemecko a ostatné trhy Európskej únie. "Slovensko ostalo jednou z najpriemyselnejších krajín Európy, podiel priemyslu na pridanej hodnote Slovenska sa však v porovnaní s rokom 1989 znížil, najmä na úkor rastúcich služieb, výraznejšie klesal aj podiel poľnohospodárstva," skonštatovali analytici.
Automobilový a spracovateľský priemysel
V súčasnosti k rastu slovenskej ekonomiky prispieva najmä automobilová výroba a spracovateľský priemysel. "Priemyslu výrazne pomohol najmä prísun zahraničných investícií a rýchly rast produktivity práce v spracovateľskom priemysle. V ostatných rokoch sa v rámci slovenskej ekonomiky postupne zvyšuje aj dôležitosť informačného a komunikačného sektora," skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Podľa jej slov práve podpora inovácií, výskumu a rozvoja je kľúčom k dlhodobému stabilnému a udržateľnému ekonomickému rozvoju. "Potrebujeme sa zamerať na dlhodobý a udržateľný rast ekonomiky, ktorý môžeme dosiahnuť pomocou inovácií, vedy a výskumu, čo prirodzene nadväzuje na doterajší ekonomický vývoj. K zvýšeniu rastu ekonomiky by pomohlo aj zvýšenie transparentnosti a menšia byrokracia," dodala Muchová.
Nevyhnutné reformy v neekonomických oblastiach
Okrem napredovania v ekonomických oblastiach, ako sú dane, či trh práce, budú pre rozvoj slovenskej ekonomiky nevyhnutné aj reformy v neekonomických oblastiach. "Tu reformné úsilie na Slovensku doteraz za ekonomickými oblasťami zaostávalo, a to najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, či v oblasti vymožiteľnosti práva, súdnictva a korupcie. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude dôležité vyriešiť najmä problém starnutia populácie," doplnili analytici UniCredit Bank s tým, že krajina sa pravdepodobne nevyhne ani nepopulárnym krokom ako napríklad ďalšie posúvanie veku odchodu do dôchodku.
Zmena z riadenej na trhovú ekonomiku znamenala pre slovenskú ekonomiku silný šok, ktorý sa podpísal pod jej prudký pokles, ako aj pod pokles životnej úrovne.
"Slovenská ekonomika rástla v období rokov 1989 až 2014 v priemere o 2,6 % ročne v stálych cenách a v tomto roku dosiahne približne 190 % výkonu z roku 1989," vyčíslili analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Občania museli na dorovnanie reálnych miezd čakať až do roku 2007
"Spotrebiteľské ceny sa v porovnaní s rokom 1989 zvýšili 7,5- násobne, mzdy viac ako osemnásobne. Reálne mzdy dosiahli úroveň roku 1989 až v roku 2007 a v súčasnosti sú vyššie o približne 12 %," doplnili analytici UniCreditu.
Počas 25 rokov od skončenia nežnej revolúcie sa postupne menila aj štruktúra ekonomiky. Slovensko sa stalo jednou z najotvorenejších ekonomík, ktorá je naviazaná najmä na Nemecko a ostatné trhy Európskej únie. "Slovensko ostalo jednou z najpriemyselnejších krajín Európy, podiel priemyslu na pridanej hodnote Slovenska sa však v porovnaní s rokom 1989 znížil, najmä na úkor rastúcich služieb, výraznejšie klesal aj podiel poľnohospodárstva," skonštatovali analytici.
Automobilový a spracovateľský priemysel
V súčasnosti k rastu slovenskej ekonomiky prispieva najmä automobilová výroba a spracovateľský priemysel. "Priemyslu výrazne pomohol najmä prísun zahraničných investícií a rýchly rast produktivity práce v spracovateľskom priemysle. V ostatných rokoch sa v rámci slovenskej ekonomiky postupne zvyšuje aj dôležitosť informačného a komunikačného sektora," skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Podľa jej slov práve podpora inovácií, výskumu a rozvoja je kľúčom k dlhodobému stabilnému a udržateľnému ekonomickému rozvoju. "Potrebujeme sa zamerať na dlhodobý a udržateľný rast ekonomiky, ktorý môžeme dosiahnuť pomocou inovácií, vedy a výskumu, čo prirodzene nadväzuje na doterajší ekonomický vývoj. K zvýšeniu rastu ekonomiky by pomohlo aj zvýšenie transparentnosti a menšia byrokracia," dodala Muchová.
Nevyhnutné reformy v neekonomických oblastiach
Okrem napredovania v ekonomických oblastiach, ako sú dane, či trh práce, budú pre rozvoj slovenskej ekonomiky nevyhnutné aj reformy v neekonomických oblastiach. "Tu reformné úsilie na Slovensku doteraz za ekonomickými oblasťami zaostávalo, a to najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, či v oblasti vymožiteľnosti práva, súdnictva a korupcie. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude dôležité vyriešiť najmä problém starnutia populácie," doplnili analytici UniCredit Bank s tým, že krajina sa pravdepodobne nevyhne ani nepopulárnym krokom ako napríklad ďalšie posúvanie veku odchodu do dôchodku.
