Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zhodli sa na tom odborníci, ktorých oslovila TASR v súvislosti s hodnotením hospodárskych vzťahov oboch krajín.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Slovensko má záujem na zlepšovaní ekonomickej spolupráce s Čínou, no viac o tom hovorí, ako reálne koná. Zhodli sa na tom odborníci, ktorých oslovila TASR v súvislosti s hodnotením hospodárskych vzťahov oboch krajín. „Slovensko zaspalo v tejto oblasti. Vláda síce deklaruje, že má eminentný záujem o zlepšovanie spolupráce s Čínou, no reálne výsledky v tejto oblasti nie sú,“ povedal pre TASR profesor Peter Baláž z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Podľa riaditeľa Stratpolu Richarda Turcsányiho Slovensko je pre Čínu najmenej dôležitý partner spomedzi krajín V4. „Najväčší rozdiel medzi nami a zvyškom V4 je však v tom, že v nich existuje záujem o rozvoj vzťahov s Čínou. V Poľsku a Maďarsku existuje dokonca v tejto otázke pomerne široký konsenzus naprieč politickým spektrom. U nás sa o tom nediskutuje. Od druhej vlády Roberta Fica Slovensko voči Číne robí prakticky minimum toho, čo je nutné, alebo ani to nie,“ uviedol pre TASR Turcsányi.
Obchodný obrat medzi obomi krajinami je na úrovni 6 miliárd eur. Čína je tretí najväčší exportér na Slovensko a naša obchodná bilancia s ňou je dlhodobo pasívna. Slovenská vláda sa zaujíma o čínsku iniciatívu Novej Hodvábnej cesty, kde by sa malo v najbližších rokoch investovať 124 miliárd USD (114,01 miliardy eur).
„Ide o historickú príležitosť a považuje sa za projekt storočia. Všetko nasvedčuje tomu, že čínska strana a ďalšie významné štáty ako Rusko majú silný záujem novú Hodvábnu cestu rozbehnúť. Hoci podrobnosti ešte nie sú známe, zdá sa, že otázka už stojí len tak, či bude s nami, alebo bez nás," konštatoval minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Slovensko zaujímajú najmä investície do železničnej dopravy, vrátane prekladísk, ale aj ďalšie čínske investičné aktivity.
V prípade Slovenska sa v minulosti uvažovalo, že by sa mohlo zapojiť cez pokračovanie širokorozchodnej železnice z Košíc až do Viedne. Spoločný podnik rakúskych, slovenských, ukrajinských a ruských železníc Breitspur Plannunggesselschaft zadal štúdiu realizovateľnosti na tento projekt.
Profesor Baláž však nevidí jeho realizáciu reálne. „Širokorozchodná nebude pokračovať cez Slovensko. Problémom môže byť výkup pozemkov. Diaľničný obchvat Bratislavy je toho príkladom a v prípade širokorozchodnej by to mohlo trvať mnoho rokov. Otázka je aj, prečo by sa o ňu Číňania zaujímali, keď sa bude ich južná železnica končiť v Budapešti, načo by vynakladali miliardy eur na takýto projekt,“ dodal Baláž.
Vláda chce s čínskou stranou rokovať aj v blízkej budúcnosti na základe Koncepcie rozvoja vzájomných vzťahov, ktorú schválila v apríli.
Podľa riaditeľa Stratpolu Richarda Turcsányiho Slovensko je pre Čínu najmenej dôležitý partner spomedzi krajín V4. „Najväčší rozdiel medzi nami a zvyškom V4 je však v tom, že v nich existuje záujem o rozvoj vzťahov s Čínou. V Poľsku a Maďarsku existuje dokonca v tejto otázke pomerne široký konsenzus naprieč politickým spektrom. U nás sa o tom nediskutuje. Od druhej vlády Roberta Fica Slovensko voči Číne robí prakticky minimum toho, čo je nutné, alebo ani to nie,“ uviedol pre TASR Turcsányi.
Obchodný obrat medzi obomi krajinami je na úrovni 6 miliárd eur. Čína je tretí najväčší exportér na Slovensko a naša obchodná bilancia s ňou je dlhodobo pasívna. Slovenská vláda sa zaujíma o čínsku iniciatívu Novej Hodvábnej cesty, kde by sa malo v najbližších rokoch investovať 124 miliárd USD (114,01 miliardy eur).
„Ide o historickú príležitosť a považuje sa za projekt storočia. Všetko nasvedčuje tomu, že čínska strana a ďalšie významné štáty ako Rusko majú silný záujem novú Hodvábnu cestu rozbehnúť. Hoci podrobnosti ešte nie sú známe, zdá sa, že otázka už stojí len tak, či bude s nami, alebo bez nás," konštatoval minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Slovensko zaujímajú najmä investície do železničnej dopravy, vrátane prekladísk, ale aj ďalšie čínske investičné aktivity.
V prípade Slovenska sa v minulosti uvažovalo, že by sa mohlo zapojiť cez pokračovanie širokorozchodnej železnice z Košíc až do Viedne. Spoločný podnik rakúskych, slovenských, ukrajinských a ruských železníc Breitspur Plannunggesselschaft zadal štúdiu realizovateľnosti na tento projekt.
Profesor Baláž však nevidí jeho realizáciu reálne. „Širokorozchodná nebude pokračovať cez Slovensko. Problémom môže byť výkup pozemkov. Diaľničný obchvat Bratislavy je toho príkladom a v prípade širokorozchodnej by to mohlo trvať mnoho rokov. Otázka je aj, prečo by sa o ňu Číňania zaujímali, keď sa bude ich južná železnica končiť v Budapešti, načo by vynakladali miliardy eur na takýto projekt,“ dodal Baláž.
Vláda chce s čínskou stranou rokovať aj v blízkej budúcnosti na základe Koncepcie rozvoja vzájomných vzťahov, ktorú schválila v apríli.
