Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krátenie financií má vyplývať z lepších makroekonomických výsledkov krajiny za rok 2020.
Autor TASR
Bratislava 22. júna (TASR) – Slovensko pravdepodobne nedostane z Európskej únie (EÚ) na financovanie plánu obnovy 6,3 miliardy eur, ale možno až o 900 miliónov eur menej. Krátenie financií má vyplývať z lepších makroekonomických výsledkov krajiny za rok 2020. Uviedol to minister financií Igor Matovič (OĽANO) na sociálnej sieti. Ako sa prípadný výpadok prejaví na jednotlivých kapitolách už schváleného dokumentu Ministerstvo financií (MF) SR ani Úrad vlády SR nespresnili.
Metodiku výpočtu celkovej alokácie pre jednotlivé krajiny určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ z februára tohto roka. „Celková alokácia je navyše rozdelená na dve časti. Sedemdesiat percent finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. Tridsať percent príspevku by sa malo vypočítať neskôr, v roku 2022, na základe hospodárskych výsledkov Slovenska za roky 2020 a 2021,“ ozrejmil rezort financií.
Podľa Matoviča je pravdepodobné zníženie príspevku pre Slovensko „trestom za úspech“. „Pokles slovenskej ekonomiky v minulom roku bol výrazne nižší ako v priemernej krajine EÚ. Inak povedané, naša pomoc ekonomike zabrala lepšie ako v iných krajinách EÚ, viac sa jej tým pádom darilo, a preto dostaneme cez plán obnovy pomoc z EÚ menšiu,“ uviedol Matovič. Úrad vlády SR dodal, že výška príspevku pre Slovensko je dlhodobo uvádzaná ako približná. „Finálne alokácie preto budú známe až v júni 2022,“ dodal Úrad vlády.
Ako sa vláda vyrovná s prípadnými škrtmi vo financovaní plánu obnovy z EÚ, zatiaľ nie je jasné. Plán obnovy, ktorý už odobrila aj Európska komisia, je nastavený na alokáciu 6,3 miliardy eur. Z nich je napríklad 988 miliónov eur vyčlenených na renováciu starých a výstavbu nových nemocníc, 712 miliónov eur je určených na rozvoj nízkouhlíkovej dopravy, ktorý zahŕňa podporu zavádzania nabíjacích staníc pre alternatívny pohon, modernizáciu železníc a rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Takmer 530 miliónov eur by zasa malo pomôcť zlepšiť energetickú a ekologickú výkonnosť aspoň 30.000 domácností.
Metodiku výpočtu celkovej alokácie pre jednotlivé krajiny určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ z februára tohto roka. „Celková alokácia je navyše rozdelená na dve časti. Sedemdesiat percent finančného príspevku sa vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. Tridsať percent príspevku by sa malo vypočítať neskôr, v roku 2022, na základe hospodárskych výsledkov Slovenska za roky 2020 a 2021,“ ozrejmil rezort financií.
Podľa Matoviča je pravdepodobné zníženie príspevku pre Slovensko „trestom za úspech“. „Pokles slovenskej ekonomiky v minulom roku bol výrazne nižší ako v priemernej krajine EÚ. Inak povedané, naša pomoc ekonomike zabrala lepšie ako v iných krajinách EÚ, viac sa jej tým pádom darilo, a preto dostaneme cez plán obnovy pomoc z EÚ menšiu,“ uviedol Matovič. Úrad vlády SR dodal, že výška príspevku pre Slovensko je dlhodobo uvádzaná ako približná. „Finálne alokácie preto budú známe až v júni 2022,“ dodal Úrad vlády.
Ako sa vláda vyrovná s prípadnými škrtmi vo financovaní plánu obnovy z EÚ, zatiaľ nie je jasné. Plán obnovy, ktorý už odobrila aj Európska komisia, je nastavený na alokáciu 6,3 miliardy eur. Z nich je napríklad 988 miliónov eur vyčlenených na renováciu starých a výstavbu nových nemocníc, 712 miliónov eur je určených na rozvoj nízkouhlíkovej dopravy, ktorý zahŕňa podporu zavádzania nabíjacích staníc pre alternatívny pohon, modernizáciu železníc a rozvoj cyklistickej infraštruktúry. Takmer 530 miliónov eur by zasa malo pomôcť zlepšiť energetickú a ekologickú výkonnosť aspoň 30.000 domácností.
