V prvej desiatke najpriemyselnejších krajín EÚ sú tie, v ktorých z priemyslu pochádza minimálne každé piate euro vytvorené v ekonomike.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) - Každé štvrté euro vyprodukované v slovenskej ekonomike pochádza z priemyslu, keď jeho podiel na hrubom domácom produkte (HDP) vytvorenom v prvom tohtoročnom polroku dosiahol 25,8 %. V rámci EÚ má priemysel významnejšie postavenie už iba v Rumunsku a susednom Česku, kde vytvára približne 30 % HDP. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky na základe aktuálnych údajov Eurostatu.
V prvej desiatke najpriemyselnejších krajín EÚ sú tie, v ktorých z priemyslu pochádza minimálne každé piate euro vytvorené v ekonomike. Takáto produkcia bola zaznamenaná napríklad vo všetkých krajinách V4. Naopak, len minimálny podiel na HDP má priemysel v Luxembursku a na Cypre.
"Pôvodné členské krajiny EÚ sa vyznačujú skôr nižším príspevkom priemyslu k tvorbe HDP, ktorý ustupuje v prospech sektora služieb. S premenou vyspelých ekonomík na informačné a vedecké spoločnosti sa totiž do popredia dostávajú práve služby. Ruku k dielu však určite pridáva aj premiestňovanie výroby do menej vyspelých krajín, vyznačujúcich sa napríklad lacnejšou pracovnou silou," vysvetlila analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Viac ako pätinu slovenského HDP v prvom polroku vytvorila oblasť zahŕňajúca veľkoobchod, maloobchod, dopravu, ubytovanie a stravovanie. "Práve k týmto odvetviam má blízko každý bežný spotrebiteľ. Pravidelne totiž chodíme nakupovať, cestujeme do práce a späť domov a občas zájdeme na obedové menu. Takto vytvárame dopyt, ktorý umožňuje firmám vyrábať či poskytovať služby a prispievať k tvorbe HDP," priblížila Sadovská.
Trojicu hospodárskych odvetví s najvyšším podielom v slovenskej ekonomike dopĺňa sektor verejnej správy, sociálneho zabezpečenia, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorého podiel dosiahol necelých 12 %. Len približne 3 % domácej produkcie v prvej polovici tohto roka patrili poľnohospodárstvu, lesníctvu a rybolovu, či činnostiam v oblasti umenia, zábavy a rekreácie.
V prvej desiatke najpriemyselnejších krajín EÚ sú tie, v ktorých z priemyslu pochádza minimálne každé piate euro vytvorené v ekonomike. Takáto produkcia bola zaznamenaná napríklad vo všetkých krajinách V4. Naopak, len minimálny podiel na HDP má priemysel v Luxembursku a na Cypre.
"Pôvodné členské krajiny EÚ sa vyznačujú skôr nižším príspevkom priemyslu k tvorbe HDP, ktorý ustupuje v prospech sektora služieb. S premenou vyspelých ekonomík na informačné a vedecké spoločnosti sa totiž do popredia dostávajú práve služby. Ruku k dielu však určite pridáva aj premiestňovanie výroby do menej vyspelých krajín, vyznačujúcich sa napríklad lacnejšou pracovnou silou," vysvetlila analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Viac ako pätinu slovenského HDP v prvom polroku vytvorila oblasť zahŕňajúca veľkoobchod, maloobchod, dopravu, ubytovanie a stravovanie. "Práve k týmto odvetviam má blízko každý bežný spotrebiteľ. Pravidelne totiž chodíme nakupovať, cestujeme do práce a späť domov a občas zájdeme na obedové menu. Takto vytvárame dopyt, ktorý umožňuje firmám vyrábať či poskytovať služby a prispievať k tvorbe HDP," priblížila Sadovská.
Trojicu hospodárskych odvetví s najvyšším podielom v slovenskej ekonomike dopĺňa sektor verejnej správy, sociálneho zabezpečenia, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorého podiel dosiahol necelých 12 %. Len približne 3 % domácej produkcie v prvej polovici tohto roka patrili poľnohospodárstvu, lesníctvu a rybolovu, či činnostiam v oblasti umenia, zábavy a rekreácie.