Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol podľa inštitútu najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) – Príjmová nerovnosť na Slovensku za posledných 20 rokov výrazne narástla.
Dôvodom je najmä rastúca diferenciácia platov podľa vzdelania a zmeny v redistributívnej politike štátu. Nerovnosti v SR sú tak vyššie ako v Českej republike, ale zostávajú nižšie ako v Poľsku či v Maďarsku. Ukázala to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).
Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol podľa inštitútu najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie. "Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol veľa ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania," priblížil výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec.
Ako ďalej výskum ukázal, politika štátu má na nerovnosti medzi ľuďmi výrazný vplyv. Inštitút tvrdí, že dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti na Slovensku. Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dosah na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokopríjmových skupín.
Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov. "Nebyť dôchodkov, medzigeneračné príjmové nerovnosti by boli neudržateľné," vysvetľuje Kahanec. Podobne ako u dôchodcov, aj v iných skupinách tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi. "Ďalším dôvodom nižšej miery príjmovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl," dodáva Kahanec.
Ohrození chudobou sú tak na Slovensku najčastejšie nízkovzdelaní ľudia. "Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 % nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia," doplnil Kahanec. Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 % v prípade mužov a 14,5 % v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo kriminalita.
Dôvodom je najmä rastúca diferenciácia platov podľa vzdelania a zmeny v redistributívnej politike štátu. Nerovnosti v SR sú tak vyššie ako v Českej republike, ale zostávajú nižšie ako v Poľsku či v Maďarsku. Ukázala to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).
Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol podľa inštitútu najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie. "Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol veľa ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania," priblížil výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec.
Ako ďalej výskum ukázal, politika štátu má na nerovnosti medzi ľuďmi výrazný vplyv. Inštitút tvrdí, že dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti na Slovensku. Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dosah na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokopríjmových skupín.
Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov. "Nebyť dôchodkov, medzigeneračné príjmové nerovnosti by boli neudržateľné," vysvetľuje Kahanec. Podobne ako u dôchodcov, aj v iných skupinách tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi. "Ďalším dôvodom nižšej miery príjmovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl," dodáva Kahanec.
Ohrození chudobou sú tak na Slovensku najčastejšie nízkovzdelaní ľudia. "Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 % nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia," doplnil Kahanec. Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 % v prípade mužov a 14,5 % v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo kriminalita.
