Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko nemá ani jeden subfaktor, v rámci ktorého by sa umiestnilo v prvej dvadsiatke. Naopak, až v prípade šiestich je v najhoršej desiatke.
Autor TASR
Bratislava 20. júna (TASR) - Postavenie Slovenska v svetovom rebríčku konkurencieschopnosti ekonomík sa zhoršilo o štyri priečky, keď skončilo na 53. mieste spomedzi 64 hodnotených krajín. Prvenstvo v rebríčku, ktorý zostavuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) na základe hodnotenia viac ako 6400 top manažérov, obhájilo Dánsko. Najlepšie postavenie z krajín Vyšehradskej štvorky má Česko na 18. mieste, Poľsko sa posunulo na 43. miesto a Maďarsko sa prepadlo na 47. pozíciu, informovala Nadácia F. A. Hayeka.
Slovensko sa medziročne zhoršilo najmä v oblasti ekonomického rozvoja, konkrétne vo faktore medzinárodných financií, kde sa krajina prepadla z 55. až na 63. miesto, a teda v tomto kritériu zastáva predposlednú priečku spomedzi všetkých krajín. V oblasti ekonomického rozvoja sa Slovensko prepadlo o deväť priečok aj v rámci cien a tiež v kritériu zamestnanosti (pokles o šesť priečok). Slovensko sa medziročne zhoršilo aj v oblasti medzinárodného obchodu, v čom zohrala podľa Nadácie F. A. Hayeka dominantnú úlohu ruská invázia na Ukrajinu a nálady spoločnosti smerom k podnikateľom a otvorenej ekonomike.
Naopak, zlepšenia z hľadiska výsledkov Slovenska nastali v oblasti efektívnosti vlády, konkrétne v rámci podnikateľskej legislatívy (zlepšenie o sedem priečok) či inštitucionálneho rámca, kde si krajina polepšila o štyri priečky a postúpila na celkové 40. miesto. Slovensko nemá ani jeden subfaktor, v rámci ktorého by sa umiestnilo v prvej dvadsiatke. Naopak, až v prípade šiestich je v najhoršej desiatke.
Medzi hlavné faktory atraktívnosti Slovenska vyplývajúce z prieskumu medzi takmer sedemdesiatimi riaditeľmi a vedúcimi pracovníkmi súkromných podnikov patria prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily, konkurencieschopnosť cez nízke náklady oproti iným krajinám, dynamika ekonomiky, spoľahlivá infraštruktúra a prístup k financovaniu. Naopak, najhoršie Slovensko vnímajú podnikatelia v oblastiach efektívnosti právneho prostredia, stability a predvídateľnosti politiky, kompetencií vlády a oblasti výskumu a vývoja.
Druhú pozíciu v tohoročnom rebríčku obsadilo Írsko, ktoré si medziročne polepšilo až o deväť priečok. Toto zlepšenie je podľa nadácie do veľkej miery výsledkom úspechov v oblasti ekonomického rozvoja, kde krajina zastáva prvú priečku. Na tretiu pozíciu sa z vlaňajšieho druhého miesta prepadlo Švajčiarsko. Najväčší posun v rebríčku zaznamenala Indonézia, ktorá sa dostala na 34. miesto (zo 44. miesta). Jej pokrok je spôsobený najmä vďaka zlepšeniu v oblasti hospodárskej výkonnosti a efektívnosti podnikov.
Susedné Rakúsko je 24. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka, keď minulý rok bolo na 20. mieste. Ukrajinu, ale ani Rusko pre nedostatok informácií neposudzovali. Posledné miesta v rebríčku zaznamenali rovnako ako minulý rok Južná Afrika (61.), Mongolsko (62.), Argentína (63.) a Venezuela (64.).
Slovensko sa medziročne zhoršilo najmä v oblasti ekonomického rozvoja, konkrétne vo faktore medzinárodných financií, kde sa krajina prepadla z 55. až na 63. miesto, a teda v tomto kritériu zastáva predposlednú priečku spomedzi všetkých krajín. V oblasti ekonomického rozvoja sa Slovensko prepadlo o deväť priečok aj v rámci cien a tiež v kritériu zamestnanosti (pokles o šesť priečok). Slovensko sa medziročne zhoršilo aj v oblasti medzinárodného obchodu, v čom zohrala podľa Nadácie F. A. Hayeka dominantnú úlohu ruská invázia na Ukrajinu a nálady spoločnosti smerom k podnikateľom a otvorenej ekonomike.
Naopak, zlepšenia z hľadiska výsledkov Slovenska nastali v oblasti efektívnosti vlády, konkrétne v rámci podnikateľskej legislatívy (zlepšenie o sedem priečok) či inštitucionálneho rámca, kde si krajina polepšila o štyri priečky a postúpila na celkové 40. miesto. Slovensko nemá ani jeden subfaktor, v rámci ktorého by sa umiestnilo v prvej dvadsiatke. Naopak, až v prípade šiestich je v najhoršej desiatke.
Medzi hlavné faktory atraktívnosti Slovenska vyplývajúce z prieskumu medzi takmer sedemdesiatimi riaditeľmi a vedúcimi pracovníkmi súkromných podnikov patria prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily, konkurencieschopnosť cez nízke náklady oproti iným krajinám, dynamika ekonomiky, spoľahlivá infraštruktúra a prístup k financovaniu. Naopak, najhoršie Slovensko vnímajú podnikatelia v oblastiach efektívnosti právneho prostredia, stability a predvídateľnosti politiky, kompetencií vlády a oblasti výskumu a vývoja.
Druhú pozíciu v tohoročnom rebríčku obsadilo Írsko, ktoré si medziročne polepšilo až o deväť priečok. Toto zlepšenie je podľa nadácie do veľkej miery výsledkom úspechov v oblasti ekonomického rozvoja, kde krajina zastáva prvú priečku. Na tretiu pozíciu sa z vlaňajšieho druhého miesta prepadlo Švajčiarsko. Najväčší posun v rebríčku zaznamenala Indonézia, ktorá sa dostala na 34. miesto (zo 44. miesta). Jej pokrok je spôsobený najmä vďaka zlepšeniu v oblasti hospodárskej výkonnosti a efektívnosti podnikov.
Susedné Rakúsko je 24. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka, keď minulý rok bolo na 20. mieste. Ukrajinu, ale ani Rusko pre nedostatok informácií neposudzovali. Posledné miesta v rebríčku zaznamenali rovnako ako minulý rok Južná Afrika (61.), Mongolsko (62.), Argentína (63.) a Venezuela (64.).
