Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to v Bruseli minister životného prostredia SR Peter Žiga počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie.
Autor TASR
Brusel 3. marca (TASR) - Slovensko bude musieť v Bruseli pri tvorbe politiky EÚ zameranej na znižovanie uhlíkových emisií bojovať hlavne za svoj hutnícky a chemický priemysel. Uviedol dnes minister životného prostredia SR Peter Žiga počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie.
Žiga upozornil, že Rada ministrov dnes čulo rokovala o balíku návrhov Európskej komisie (EK) týkajúcich sa politiky na znižovanie emisií skleníkových plynov a energetického sektora. Podľa neho každá členská krajina vníma tento balík z hľadiska svojich národných záujmov a aj Slovensko prednieslo svoje námietky.
"Formuloval som stanovisko Slovenskej republiky, kde vnímame návrh komisie na zníženie uhlíkových emisií o 40 % do roku 2030 za veľmi ambiciózny cieľ. Nebudeme s tým asi súhlasiť, nakoľko to obmedzí naše priemyselné podniky z hľadiska nákladovosti a rentability," upozornil Žiga. A dodal, že v konkrétnych prípadoch by takáto politika mohla viesť k znižovaniu zamestnanosti, čo je pre SR nepredstaviteľné.
Minister uviedol, že Európska komisia dostala podnety na vypracovanie štúdie o tom, aký dopad bude mať predložený rámec na jednotlivé členské krajiny.
"Slovensko od roku 1990 dodnes urobilo veľký pokrok v znižovaní emisií a myslíme si, že ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov by významne ohrozilo fungovanie niektorých rezortných politík," skonštatoval Žiga.
Spresnil, že v prípade SR nie je ohrozený energetický sektor, nakoľko naša energetika je postavená na neuhlíkovom základe (jadrové elektrárne), ale problémy by vznikli pre hutnícky a chemický priemysel, ktoré patria medzi najväčších zamestnávateľov v našej krajine.
"Od roku 1990 sme významne zmenili štruktúru priemyslu, od ťažkého na spracovateľský, ale niektoré podniky, a zhodou okolností sú to najväčší zamestnávatelia, chemické a hutnícke podniky, ich sa to dotkne najviac, za nich budeme musieť najviac bojovať v Bruseli," skonštatoval Žiga.
Na otázku TASR, či má Slovensko spojencov v Rade ministrov pri presadzovaní svojich záujmov, minister spresnil, že spoločný názor majú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky a aj dnes sme spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľsko prezentovali spoločné stanovisko voči návrhu exekutívy EÚ.
Žiga upozornil, že Rada ministrov dnes čulo rokovala o balíku návrhov Európskej komisie (EK) týkajúcich sa politiky na znižovanie emisií skleníkových plynov a energetického sektora. Podľa neho každá členská krajina vníma tento balík z hľadiska svojich národných záujmov a aj Slovensko prednieslo svoje námietky.
"Formuloval som stanovisko Slovenskej republiky, kde vnímame návrh komisie na zníženie uhlíkových emisií o 40 % do roku 2030 za veľmi ambiciózny cieľ. Nebudeme s tým asi súhlasiť, nakoľko to obmedzí naše priemyselné podniky z hľadiska nákladovosti a rentability," upozornil Žiga. A dodal, že v konkrétnych prípadoch by takáto politika mohla viesť k znižovaniu zamestnanosti, čo je pre SR nepredstaviteľné.
Minister uviedol, že Európska komisia dostala podnety na vypracovanie štúdie o tom, aký dopad bude mať predložený rámec na jednotlivé členské krajiny.
"Slovensko od roku 1990 dodnes urobilo veľký pokrok v znižovaní emisií a myslíme si, že ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov by významne ohrozilo fungovanie niektorých rezortných politík," skonštatoval Žiga.
Spresnil, že v prípade SR nie je ohrozený energetický sektor, nakoľko naša energetika je postavená na neuhlíkovom základe (jadrové elektrárne), ale problémy by vznikli pre hutnícky a chemický priemysel, ktoré patria medzi najväčších zamestnávateľov v našej krajine.
"Od roku 1990 sme významne zmenili štruktúru priemyslu, od ťažkého na spracovateľský, ale niektoré podniky, a zhodou okolností sú to najväčší zamestnávatelia, chemické a hutnícke podniky, ich sa to dotkne najviac, za nich budeme musieť najviac bojovať v Bruseli," skonštatoval Žiga.
Na otázku TASR, či má Slovensko spojencov v Rade ministrov pri presadzovaní svojich záujmov, minister spresnil, že spoločný názor majú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky a aj dnes sme spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľsko prezentovali spoločné stanovisko voči návrhu exekutívy EÚ.
